dnes je Nedeľa - 22. október 2017 - Sergej | zajtra Alojzia

frenky.sk - homepage of Michal Frank

 

Tri úspešné umelkyne: Futová, Rimová, Zakuťanská

Tu sú tri profilové rozhovory mladých a úspešných východniarok. Spisovateľky Gabriela Futová, Andrea Rimová a dramatička a dramaturgička Michaela Zakuťanská.

Všetky tri rozhovory vyšli v Prešovských novinách. Prinášam podstatnú časť z nich, ale zďaleka nie celé. Ak vás niektorý z nich zaujal (príp. z neho chcete citovať), kliknite na príslušný link a cez piano si ho môžete prečítať celý. Ak piano nemáte, pokojne si ho objednajte priamo cez daný článok, je to lacné a podporíte dobrú vec. Príjemné čítanie.

Gabriela Futová

Spisovateľka Gabriela Futová: Vyštudovať žurnalistiku bol omyl

http://presov.korzar.sme.sk/c/7728005/spisovatelka-gabriela-futova-vystudovat-zurnalistiku-bol-omyl.html

Patrí medzi najúspešnejšie detské spisovateľky na Slovensku. Prešovčanka GABRIELA FUTOVÁ (44) vyštudovala žurnalistiku, ale tvrdí, že to bol omyl. Hoci sa profesionálne venuje knižničnému marketingu, vlastné promo zanedbáva, neorganizuje ani krsty svojich kníh. Aj tento rozhovor bol náš nápad. Na svojom konte má 13 kníh, ďalšie na ceste, predávajú sa aj v zahraničí. Rozruch vzbudila pred dvoma rokmi, ako spoluautorka šlabikára, kde figuruje chlapček žijúci len s mamou, ktorú si ide brať pán Žubajík. S Gabrielou Futovou sme sa zhovárali v Knižnica Pavla Országha Hviezdoslava v Prešove, ktorá je jej druhým domovom.

Na besede ste vraveli, že momentálne nemáte chuť písať. Prečo?
Som unavená z písania. Knihy mi vychádzajú od roku 2000 a mám pocit, či aj nestačilo. Niekedy na mňa príde taká nálada, že mám toho dosť, no potom mi príde pekný mail či list od dieťaťa a hovorím si, že to za to stojí.

Pracujete na niečom novom? Máte rozpísaných viac vecí?
Stále mám niečo rozpísané. Mám i dokončené veci, v máji má vyjsť jedna knižka, ktorú som dokončila už skôr, teraz idem upravovať rukopis, ktorý už bol odovzdaný, len doň musím zapracovať pripomienky redaktorky.

Taký pocit, že toho máte dosť, prichádza po každej dokončenej knihe?
Nie. Zvyčajne mám v takom čase už vymyslené niečo nové, na čo sa teším. Teraz, aj keď mám niečo nové vymyslené, sa mi do toho nechce pustiť. Nechce sa mi prezentovať novinky, nebaví ma byť v tom literárnom kolotoči z tej druhej strany. Neviem to opísať, preto hovorím, že som unavená z písania. Je pravda, že to spustil šlabikár a ten negativizmus, ktorý voči mne prejavili cudzí ľudia.

Aký je osud toho šlabikára dnes?
Šlabikár žije ďalej. Čo som sa rozprávala s učiteľkami, ktoré s ním pracujú, zatiaľ som sa stretla iba s pozitívnymi názormi. Prišli mi aj kresby od prváčikov, deti sa s tým škriatkom zžili.

Príbeh s pánom Žubajíkom teda vypadol zo šlabikára?
Ten text bol nahradený inými textami, školy si z nich mohli vybrať.

Prvotné vydanie, so Žubajíkom, bude asi zberateľskou raritou.
Ak niekto zbiera šlabikáre a po rokoch natrafí na to, že vyšiel jeden, ktorý sa opravoval za jazdy, tak možno áno.

S odstupom času ako vnímate texty v šlabikári?
Mne sa tie texty stále páčia. Snažila som sa ich urobiť čo najlepšie, vyhrala som sa, bola som s nimi vnútorne spokojná, preto som teraz neistá... Čo vyvolá môj text, neverím si. Možno preto sa mi nechce písať. Nechcem to už zažiť.

O čom bude spomínaná nová kniha?
Jedna je škriatkovská. Je to o škole, trošku uletené, trošku strašidelné, také moje. Neviem písať o kvietkoch a lienkach. Mám rada napätie aj v detských knihách. Potom dieťa pri nej aj vydrží. Hoci je fajn, že sú aj milučké, dobručné knižky, ale ja také písať neviem a nebudem sa siliť.

Svetovými hitmi sú práve takéto dobrodružnejšie knižky. Nielen taký Harry Potter, ale napríklad i Grázlik Gabo...
Grázlik je u mňa ešte len v poradí, že si ho chcem prečítať, ale čítala som napríklad knižku Babka Gaunerka od Davida Walliamsa. Je to taký typ kníh, aké mám rada, hoci táto sa mi už videla preexponovaná. No je to čítaná i oceňovaná kniha. Takže neviem, či ja nemám vkus, alebo ako to je. Deti to ľúbia. Majú rady príbehy, kde sa deje niečo švihnuté.

Máte 13 kníh, v máji vyjde štrnásta, tá škriatkovská a vraveli ste, že dokončujete ďalšiu. O čom bude?
Volá sa Očko špehúň - Tajný život môjho brata. Bude o chlapcovi, čo špehoval brata a zistil, že by chcel byť detektívom. A robím aj na nových veciach, hoci by som si najradšej dala tristoročnú pauzu. Keby som si dnes mohla vybrať, čím sa budem živiť, hneď by som išla robiť ošetrovateľku zvierat. Rozpísanú mám ešte jednu škriatkovskú knihu, ku šlabikáru, mám k nej aj spoluautorku. A prvý raz som dostala ponuku, aby som podľa scenára Alice Nellis urobila knižku. Je nakrútený film o zhavranených bratoch a prerozprávala som text. Prerábala som to asi päťkrát. Chystá sa veľké promo, ktoré ma už teraz desí, lebo nerobím ani krsty vlastných kníh. Nemám to rada. Stále ma tiež pozývajú na besedy, ale momentálne nestíham. Akurát v máji ma čaká týždňové turné v okolí Trenčína.

(...)

Vyštudovali ste žurnalistiku v Bratislave. Nikdy ste sa jej nevenovali?
Nie, iba v rámci povinnej letnej praxe. Už na škole som prišla na to, že toto nie. Aj dnes, keď mám urobiť článok, chytám sa za hlavu. Nie je to pre mňa. Ešte počas školy som chcela prestúpiť na iný odbor, ale ostala som.

Prečo ste tam teda išli?
Lebo som sa pomýlila. Možno som mala ísť na niečo také ako scenáristika, dramaturgia, to je tvorivejšie. Potrebujem úlet. Na gymnáziu som veľa písala, bavilo ma to.

Sledujete médiá? Baví vás čítať noviny?
Áno. Vždy si všímam aj autora článku, to mám odmala zafixované. Mám vytypovaných ľudí, o ktorých viem, že si ich články automaticky prečítam. Noviny čítam na internete.

(...)

http://presov.korzar.sme.sk/c/7728005/spisovatelka-gabriela-futova-vystudovat-zurnalistiku-bol-omyl.html

-

Andrea Rimová

Spisovateľka z Medzilaboriec Andrea Rimová: Písanie je moja autoterapia

http://humenne.korzar.sme.sk/c/7690769/spisovatelka-z-medzilaboriec-andrea-rimova-pisanie-je-moja-autoterapia.html

V mladom veku má spisovateľka ANDREA RIMOVÁ (30), pochádzajúca z Medzilaboriec a rodáčka z Humenného, na svojom konte šesť kníh a ďalšiu v češtine. Jej čitateľky ich nazývajú „rimovky“, predávajú sa ako teplé rožky. A to aj preto, že ich autorka nezanedbáva marketing, chodí medzi čitateľov a je známa netypickými trailermi a krstmi. Patrí medzi najúspešnejšie súčasné slovenské autorky. Píše ženské romány, ktoré žánrovo presahajú do detektívnych i ďalších žánrov. Zhovárali sme sa so spisovateľkou, ktorá je však doma aj na Cypre, v Bratislave, v Prešove či v Medzilaborciach.

Váš zatiaľ posledný román Lavína sa predával výborne. Čomu to pripisujete?
Úspech Lavíny pripisujem jednak silnej podpore mojich fanúšikov, ktorí vždy s napätím čakajú na ďalšiu moju knihu. Ale určite aj zaujímavému názvu, obálke a anotáciám, ktoré prilákali aj nových čitateľov v období pred Vianocami. Koniec koncov, ja sama sa o knihy zaujímam najviac pred sviatkami.

Čím sa líši od predchádzajúcich kníh?
Všetkým a zároveň ničím. Všetkým preto, lebo sa líši charakterom postáv, spôsobom spracovania jednotlivých kapitol striedavo v prvej a tretej osobe, nosnou myšlienkou a prostredím. A ničím preto, lebo som do nej opäť dala všetko, čo som mohla. Celú seba.

Lavína vyšla krátko po titule Za dverami mojich snov. Prečo? Nebolo by lepšie počkať a dopriať viac času každej z kníh?
Minulý rok bol pre mňa, čo sa týka písania, veľmi plodný. Za dverami mojich snov vyšla v máji v tom istom týždni, ako Pro jednu noc, moja prvá kniha v Českej republike. Hotová však bola už niekoľko mesiacov predtým. V jarnom období som prechádzala veľkými zmenami a potrebovala som sa ventilovať písaním. A keďže som na ňom závislá, Lavínu som napísala rýchlo. Nevidela som dôvod, prečo čakať s vydaním. Navyše, moji fanúšikovia ma bombardovali správami typu, keby bude nová rimovka. Tak som im ju dala a úprimne sa teším z reakcií.

Odrážajú sa vo vašej tvorbe aj osobné skúsenosti? Zážitky, sklamania, radosti... V akej miere?
Často sa stáva, že smutné pasáže píšem v čase, keď mi nie je práve do smiechu. Vtedy moje citové rozpoloženie vplýva na knihu, preto si pred zasadnutím k počítaču vždy zvážim, či je vhodné písať práve teraz. Nerada by som knižke ublížila.

Zaujali ste debutom Amnestia na zradu, no vaším najväčším úspechom je nasledujúca Nech prší, keď plačem. Dočkala sa českého prekladu i pokračovania. Dočká sa i niečoho nového?
Všetky moje knihy vnímam ako obrovský úspech, keďže sa dočkali dotlače a umiestnili sa v rebríčku najpredávanejších kníh. S knihou Nech prší, keď plačem mám ďalšie plány, ale zatiaľ prezradím len toľko, že nejde o ďalšie pokračovanie.

(...)

Máte na svojom konte niekoľko úspešných titulov. Dá sa na Slovensku literatúrou uživiť?
Dalo by sa, avšak honoráre za predaj kníh bývajú vyplácané dvakrát do roka a ich výška závisí od predaja. Ten dopredu nikto nevie odhadnúť, takže by to nebolo veľmi jednoduché. Iba keby som písala ako na bežiacom páse, čo zatiaľ neviem. Píšem, lebo cítim, že chcem. Je to moja autoterapia.

(...)

Zabŕdli ste aj do žurnalistiky. Nechceli ste sa jej nikdy venovať? Vždy ste chceli byť spisovateľkou?
Písanie kníh vnímam ako poslanie. Ako nirvánu, ktorej sa nevzdám. Písala som odmalička. Môj prvý novinový článok mi vyšiel ako desaťročnej. Dostala som zaňho honorár 21 slovenských korún a boli to moje prvé zarobené peniaze. Písaniu do novín som sa venovala aj neskôr a trvá to dodnes. Sem-tam prispievam do regionálnych i celoplošných novín, life-stylových časopisov, na hudobné webové portály. Byť novinárom nie je ľahké a má ako klady, tak aj zápory. Viem to, lebo som vyštudovala masmediálnu komunikáciu a poznám pár schopných novinárov.

(...)

http://humenne.korzar.sme.sk/c/7690769/spisovatelka-z-medzilaboriec-andrea-rimova-pisanie-je-moja-autoterapia.html

-

Michaela Zakuťanská

Michaela Zakuťanská: Život nie je len sled pozitívnych udalostí

http://presov.korzar.sme.sk/c/7625565/michaela-zakutanska-zivot-nie-je-len-sled-pozitivnych-udalosti.html

MICHAELA ZAKUŤANSKÁ patrí medzi najvýraznejších a najhranejších súčasných slovenských dramatikov. Jej inscenácie pre dospelých i deti hrávajú viaceré divadlá, a to aj v zahraničí. S režisérkou Júliou Rázusovou založila Prešovské národné divadlo (PND). Hovorí o sebe, že je typickou predstaviteľkou Generácie Y. S Michaelou Zakuťanskou, známou aj ako Zaki, sme sa zhovárali v lokáli, ktorý prevádzkujú jej rodičia. Píše pre rôzne divadlá, rozhlas, pôsobí ako dramaturgička. Nedalo sa však začať inou témou, než Prešovským národným divadlom (PND).

Prešovské národné divadlo chystá druhú premiéru. Čo to bude?
Je to druhá sezóna a druhá premiéra nášho divadla. Má byť 21. februára na malej scéne Divadla Alexandra Duchnoviča, druhá premiéra bude 23. 2. Hra sa volá Kindervajco, napísala som ju ja a režíruje ju Zoja Zupková, ktorá režírovala aj Havaj (hru M. Zakuťanskej uvádzanú v DAD - pozn. red.). S umeleckou šéfkou Júliou Rázusovou sme sa rozhodli, že oslovíme práve Zoju a vyskúšame si to, ako sa na tému Prešova pozrie osoba s čerstvým pohľadom, nezainteresovaná do prešovského života. Hudbu zloží Ľubo Petruška. A máme šesť výborných mladých hercov. Z pôvodnej zostavy bude hrať Gabika Marcinková, Tomáš Mischura, Zuzka Dancáková a pribudol herec Peter Brajerčík, ktorý hrá v seriáli Horná Dolná, šikovný herec z Krompách, potom Zuzana Psotková z košického divadla Na peróne a Andrej Sisák, ktorý hrá v Bábkovom divadle v Košiciach.

O čom bude Kindervajco? Dotkne sa prešovského koloritu?
Znovu to bude tragikomédia zo súčasnosti. Bude sa týkať života v Prešove, ale téma hry je prenosná do akéhokoľvek iného mesta. Je vrstevnatejšia i mierne utopická, reflektuje politickú situáciu či v Prešove, alebo na Slovensku, tak aj partnerské vzťahy. Do Prešova sa vracia rodáčka, spisovateľka Gréta Čierna, ktorá prichádza na literárny festival a rozhodne sa v našom meste ostať, pretože ju inšpiruje pri písaní ďalšej knihy, neúprimnými vzťahmi, či gigantickým Kindervajcom nad mestom. Sama ona, ako aj ostatné postavy hľadajú, snažia sa zadefinovať si pre seba staré či nové hodnoty, podľa ktorých chcú žiť.

Koľko repríz mala predošlá hra PND Single radicals? Čo všetko ste dosiahli? Vieme, že nejaké úspechy boli, vrátane nominácie na Dosky, i keď tá bola asi pre súbor.
Nomináciu na Dosky sme získali za koncept Prešovského národného divadla. S inscenáciou Single radicals sme dostali cenu Stana Radiča za objav roka na Kremnických gagoch. Boli sme vo finále súťažnej prehliadky Nová dráma v Bratislave, takisto na festivale Dotyky a spojenia. Predstavenie za rok jeho hrania videlo asi 1 500 divákov.

(...)

Vašou výpoveďou je najmä Prešovské národné divadlo. Ako vnímate vašu generáciu?
Hovorí sa, že sme Generácia Y, ktorá nastúpila po Generácii X. Je to výstižné. Generácia Y si chce užívať slobodu, život, možno mať menej zodpovednosti. Títo ľudia robia to, čo ich baví, hoci za menej peňazí, plnia si profesionálne i životné sny, nevydržia v jednej práci. Definícia je na internete.

Na vašej stránke zaki.sk ponúkate aj nevšedné služby. Už ste mali zákazky na milostné listy?
Ani nie, tento produkt je neúspešný. Mala som jednu zákazku na básničku, ale tú som nestihla napísať. Ujala sa len služba Drinking Zaki.
http://presov.korzar.sme.sk/c/7625565/michaela-zakutanska-zivot-nie-je-len-sled-pozitivnych-udalosti.html

 
23.4.2015 | Pridal: Michal Frank | Rozhovory | čítané: 2463 krát | Zdieľať |  
Strecha
Michal Frank
Michal Frank facebook

© Copyright 2000 - 2010 Michal Frank
Design & engine by Vádium s.r.o. 2010 | powered by Tesmur:CMS