Papyllon
Ešte Pre kontext, prvá časť: http://www.frenky.sk/?c=12&id=61
Druhá: http://www.frenky.sk/?c=12&id=317
A tu je ten článok o „súmraku“:
Trvá to už dlho. Keď sa začiatkom roka 1999 stala Veselá pesnička od I. M. T. Smile hitom č. 1, nasledovala Táslerovcov vlna interpretov z Prešova. Dobyli slovenský éter, masmédiá, koncertné pódiá i hudobný trh. Prešov si vyslúžil prezývku „slovenský Seattle“, ktorú znásobil ďalším úspešným ťažením. To trvá nezvyčajne dlho, prakticky až doteraz. No zdá sa, že predsa len nastáva statgnácia.
Čo bolo z Prešova, to bolo úspešné. Takto vyzerala slovenská hudobná scéna v poslednom desaťročí. A bolo jedno, či išlo o hlavný prúd, alebo rôzne nezávislé žánre. Otázkou ostáva, či vydrží trend aj v nasledujúcich rokoch. Po istom čase sa kyvadlo začne preklápať na druhú stranu. A hoci bolo na strane úspechu naklonené nezvyčajne dlho, vyzerá to tak, že sa už pomaly vydáva opačným smerom. A tempo možno začnú udávať iní…
Náhoda? Áno, aj…
Keď začali I. M. T. Smile svoju profesionálnu hudobnú púť, Slovensku vládol dancefloor na čele s MC Erikom & Barbarom, D:Night, Lobby či Maduarom. Dnes si na tieto mená spomenú len pamätníci, kým Tásler je stále na vrchole. Vieme datovať, že momentom zlomu bol úspech Veselej pesničky. Po nej sa roztrhlo vrece s prešovskými interpretmi. Išlo o náhodu? Iste, tak ako sa slovenskí hokejisti stalo v roku 2002 majstrami sveta. Nebyť zázračného zákroku nášho brankára Lašáka v zápase so Švédmi, všetko mohlo byť inak. Náhodou však nie je, že v tých rokoch Slováci pravidelne zápolili o medaily, kým dnes… Inak tomu nebolo ani s prešovskou hudobnou scénou. Nebyť podhubia a zázemia, ktoré tu bolo, nemohli by sa jej protagonisti tak výrazne presadiť a najmä zotrvať na vydobytých métach.
Najprv prišli táslerovci, Oeha, Nuda, potom alternatívni Chiki liki tu-a, tak vlna superstaristov. Práve posledne menovaný fenomén je zaujímavým indikátorom Prešova na slovenskej hudobnej scéne. Kým pri prvom superstarovskom „šialenstve“ tvorili Prešovčania desať percent všetkých semifinalistov a vo finále sa ocitli až dvaja a v druhej sérii to bolo podobné, v ďalších ročníkoch bolo počuť o prešovských talentoch už len sporadicky. Aj to môže naznačovať blížiaci sa súmrak „slovenského Seattlu“.
Nudný príbeh úspechu
Čo si môže želať taká začínajúca speváčka? Aby sa stala mediálne známou, vydávala vlastnú tvorbu, ktorá by sa dobre predávala, mala priaznivé kritiky, vymykala sa hlavnému prúdu? Aby sa živila spevom, vydala sa, kúpila dom na vysnívanom mieste, zabezpečila si rodinu i dokončila vysokú školu? Dá sa to? A dá sa to naraz? To všetko sa podarilo prvej slovenskej SuperStar Katke Koščovej. Paradoxne, práve preto je jej príbeh mediálne nezaujímavý. Konštatoval to i producent Jaro Slávik, ktorý (len tak mimochodom) označil Prešov za „mekku talentov“. Je to tak, bulvár už odvtedy o Katku zavadil len dvakrát. Keď pribrala a keď sa vydala. Inak ostáva mimo jeho pozornosti, pričom všetky vyššie napísané slová platia.
Stihli sa presadiť
Ďalší superstaristi z Prešova tiež prešli rôznym vývojom. Niektorým sa darí viac, iným menej. No tempo slovenskej hudobnej scény určovali iní. Z Prešova sa výraznejšie ešte presadila Komajota v roku 2007. Záujem je aj o kapelu Free Voices, ktorá zabodovala aj v televíznych súťažiach. Posledným veľkým menom ešte spomeňme Heľenine oči. Už sa dostali do celoslovenského povedomia a majú nábeh byť jednou z najznámejších domácich skupín. A to je takmer všetko.
Stagnácia známych mien
Avšak čo ďalej? Zdá sa, že prešovská scéna prinajlepšom stagnuje. Chiki liki tu-a sú ešte v kurze, ale už šesť rokov robia to isté. Funky formácia Groovin' Head saxofonistu Mária „Gapu“ Garberu je stále činná a žiadaná, ale tiež prešľapuje na mieste. Do povedomia sa začína dostávať pesničkárka Viki Olejárová, tá však už tiež nie je žiadnym nováčikom. Peha, ktorá sa výrazne presadila i v ČR, sa rozpadla. Speváčka Katka Knechtová je momentálne na vrchole, zvyšok kapely našiel po rokoch novú speváčku Romanu Hlobeňovú a začína od piky. Ťaženie za úspechom načala aj skupina Sunlips, víťaz talentovej súťaže Pegas 2011.
Dobre našliapnuté to má džezové AMC Trio, ktoré vydalo tretí album so švédskym gitaristom menom Ulf Wakenius, koncertovala so svetoznámym trubkárom Randym Bracekrom, pravidelne účinkuje doma i v zahraničí a má kladné ohlasy. Svoj prvý album natočil aj Andy Belej, známy skôr ako vynikajúci hlasový pedagóg. Medzinárodný rešpekt si vydobyl aj gitarista David Kollár, a to aj ako autor filmovej hudby. Tým sa však výpočet chýli ku koncu.
Mená v ďalších menšinových žánroch sa takisto stále opakujú (Perversity, Shandy a Ester, Wayd, Frown, Gagas, Terminal State, Saprophyte, Poďme do práce, Strecha, Deformácia, Šarišská nátierka, Edo Klena, Nočný život, Stopa, Prešovský dixieland, Mloci…), a výrazný posun vpred u nich nebadať. Z novších stoja za zmienku Khadaver, Každý svoje a zopár ďalších kapiel.
Mladá krv? Len Papyllon
Situácia nevyzerá ružovejšie ani pri mladších interpretoch. Rocková liga je už roky minulosťou, v poslednej dekáde bola obrovskou liahňou talentov v Prešove súťaž Liverpool. Prvá „liverpoolska“ generácia sa presadila v šoubiznise: sestry Koščové, sestry Humeňanské, Zašo Hubáček, Kolja (IMT Smile), Peter Debnár (Kolja), Martin Husovský, Dano Špiner, ale darí sa aj tým alternatívnejším: Dalla mattina alla sera, Padequa, Out of Control, Time To Rest, Varovný signál, Tatiana Hicová (džezová speváčka). Z rockových kapiel sa presadili, zatiaľ regionálne, zoskupenia Alter ego a Atlantida.
V ostatnom čase však došlo k útlmu, vlani sa už súťaž ani nekonala. Jej posledným víťazom je zrejme posledné meno z mladej generácie, ktoré dokáže vypredať klub a osloviť fanúšikov: skupina Papyllon (na snímke). Za ňou však nevidieť veľa nových nádejí. Výnimkou sú Tri oka, Pila a tým sa dá výpočet výrazných talentov zrejme uzavrieť.
Nádej trvá
„V Prešove má hudobné šlkolstvo zakorenenú dlhoročnú tradíciu, preto je predpokad, že vyrastú nové talenty. Generačná obmena je prirodzená, ale nebojím sa o tom, že by na súčťasných muzikantov nemal kto nadviazať, “ nestráca optimizmus hudobný publicista Milan Országh. Súčasná situácia vyzerá tak, že Prešov je stále v kurze, stále je to slovenský Seattle, ale funguje to celé akoby zo zotrvačnosti. Ako dlho táto zotrvačnosť vydrží? Dostane slovenská scéna ďalšiu transfúziu čerstvej krvi z Prešova? Alebo má šarišská metropola to najlepšie za sebou? Odpovede na tieto otázky dajú najbližšie roky.