„Praha je východ,“ súhlasí Vanda Konečná. „Pražský 'matroš' je najedený knedlíkmi a nabobtnaný pivom. Síce je aj tam 'materiál', či už v umení alebo inde, ktorý je kvalitný, ale percentuálne v malom zastúpení, v porovnaní so Slovenskom, respektíve s východniarmi. Prikladám to tomu, že východniar je mimo centra, mimo Bratislavy, mimo peňazí a preto musí vynaložiť päťkrát toľko úsilia sám v sebe a v dokazovaní svojich kvalít, že to úsilie ho ženie dopredu a preto je talentovanejší, ambicióznejší, dravší, preto viac chce a dokáže. Vo svojich 32 rokoch som to takto vypozorovala, lebo vždy som si kládla tú otázku, ako je možné, že v Čechách je strašne veľa východniarov, nielen v mojom obore, a všetci sú talentovaní. Aj v Bratislave je to tak. Keď som tam pôsobila v Mníškach, tiež som pociťovala, že Bratislavčania neboli tak kvalitný 'materiál' ako východniari. Je to asi tým, že pri výstupe na to Kilimandžáro ideme od nuly, oni začínajú pod vrcholom.“
Rivalita v muzikálovej brandži je podľa jej slov „fakt hrozná“, ale na druhej strane, práve medzi východniarmi funguje súdržnosť. „Hoci sa s viacerými ľuďmi z východu, ktorí sú v Prahe, stýkame málo, lebo sme naozaj neskutočne zaneprázdnení. Vo vnútri som štyridsiatnička, som unavená, aj keď o mne hovoria, že som 'Temelín' alebo 'Duracell', ale už aj na mňa je toho veľa. No do Prahy som išla preto, aby som pracovala. Zatiaľ, kým nemám rodinu, bábätko... Je to tak, že keď trikrát odmietnete dabing, alebo neprídete na casting na muzikál, tak štvrtýkrát vám to buď neponúknu, alebo na vás zabudnú. Bohužiaľ, zákony hada plazivého... Zatiaľ ale na to mám silu aj chuť, hoci ma to unavuje.“
Vande utieklo slovné spojenie, že kým nemá dieťa... Nuž sme sa spýtali, či sa nechystá... „Chystám sa. Našla som si Slováčiska. Na Václaváku. Prišiel, že 'čaja, poď kávu', tak som 'vyfuckovala' patričným spôsobom, ako je na nás tiché, plaché, introvertné dievčatá sluší, ale nedal si povedať. Tak za trest som ho zobrala na kávu, kde platil 980 korún, aby ho to prešlo. Neprešlo, sme spolu už štyri roky.“ Hoci dieťa si želá, svadba byť nemusí. „Mne inštitút manželstva nič nehovorí. Zatiaľ si spolu rozumieme, takže prečo by som to mala kaziť. Som však obetavý človek, tak to urobím, pre rodinku, pre decko, aby malo nejaké papiere. Ale pre seba nie...“
Muzikálová hviezda tento odbor vyštudovala. Jej pripravované CD však má byť jej výpoveďou. „To cédečko točím hlavne preto, aby mne pohladilo srdce. Nechcem plniť nejaké komerčné zámery vydavateľstiev...“ Tvrdí o sebe, že je skôr duchovný, emotívny človek, hoci sa v Prahe musí riadne obracať. „Som však východniarka a my máme silné korene a dobrú morálnu výchovu od našich mám. Moje kolegyne mi napríklad neveria, že každý deň varím. Vstávam o šiestej aby som navarila. Aj upratujem,“ hovorí speváčka, ktorej všetky kolegyne sa stravujú v reštauráciách a majú upratovačky. „Skrátka - české buchty. Nevaria. Ja som pre nich totálny exot.“
Vanda konečná o sebe tvrdí, že je odborník na blamáže. „Murphyho zákony vymysleli pre mňa.“ Podľa jej slov sa jej trapasy stávajú na každom kroku. „Stalo sa, že sa mi roztrhli šaty, vyliezla 'koza', keď som sa zohla, to sú také bežné, smiešne veci, ktoré prináša život...“ Naposledy sa jej na scéne v piesni Puerto Rico namiesto „mám ráda ostrov Manhattan, kdo ho rád nemá je kretén“ podarilo zaspievať „ten kdo ho nemá je kretén“. „A tým pádom som dospievala,“ dodáva V. Konečná.
-
Rozhovor s Vandou Konečnou vznikol na plese denníka Korzár. S novinármi si táto speváčka užila svoje. Spomínali sme aj rôzne skúsenosti s novinármi. Vanda Konečná je rada, že v Korzári sme k nej, ako východniarke, blahosklonní. „Som zvyknutá na pražský bulvár, čo je veľmi veľká 'prasárna'. Tam som sa už o sebe dozvedela všeličo. No už v slovenských bulvároch som sa dozvedela nepravdy, že som niekomu, kto bol od narodenia veľmi škaredý, zlomila nos a tým pádom musel kvôli mne ísť na plastiku nosu. Pritom tú kolegyňu som poznala 15 rokov a celý život mala ten istý orlí nos. No aspoň mi urobila reklamu. Ďalej som sa dočítala, že som mala 'techtle-mechle' s Karlom Svobodom, že som sa tam dostala vďaka tomu. Nie je to pravda, pred Bohom a pred mojou mamou prisahám, že nie. Potom som sa ešte dozvedela, počkajte...
Aha, že mám silikóny. Nemám. A takéto drobnosti, človek sa na tom pobaví.“
Mimochodom, tá kolegyňa s rozbitým nosom je herečka, ktorá v Nemocnici na okraji mesta po dvadsiatich rokoch zviedla primára Blažeja... Berie teda Vanda bulvár s humorom? „Jasne. Som veľmi vycibrená a vycvičená pražským bulvárom. V ňom sa o sebe dozviete všetko. Aj to, že mám potetovanú riť - nemám, chcete ukázať? Najstrašnejšie veci teda sú v Prahe, tu sú ľudia liberálni a slušní.“
(január / február 04)
Foto: Róbert SÁNDOR, Korzár