frenky.sk

https://frenky.sk/clanok/146/peter_ondria_-_louis_armstrong_z_vitaza.html

Peter Ondria - Louis Armstrong z Víťaza

„Malý - veľký muž.“ Takto znie azda najčastejšia, najznámejšia a pravdupovediac i najvýstižnejšia charakteristika Petra Ondriu. Tento „slovenský Satchmo“ pochádza z obce Víťaz v Prešovskom okrese, kde dodnes býva. Vraví sa tiež o ňom, že keď zavriete oči, tak je jeho spev ozaj na nerozoznanie od Louisa Armstronga.

„Som rád, že som dokázal, to čo som dokázal. Dostal som sa do sveta šoubiznisu, môžem ľudí potešiť a zabaviť svojimi vystúpeniami,“ hovorí slovenský Armstrong, ktorý začal svoju kariéru na tanečných zábavách, svadbách, stužkových ako bubeník. „Hral som so svojim bratom v skupine Grády, neskôr Index. Potom som prešiel na klávesové nástroje, na ktorých som hrával v skupine Kraken a Eminent.

Po čase som dostal ponuku hrať v nočných baroch,“ opisuje svoje začiatky Peter Ondria, ktorý hrával nielen na rôznych nástrojoch, ale i na rôznych pódiách - rockových, popových, estrádnych, džezových, ale i folkových. Čo bolo najzábavnejšie? „Nočné bary. Každý večer sa tam človek stretáva s rôznymi ľuďmi a bolo tam dosť veselých príhod. Napríklad raz sa mi stalo, že mi jeden návštevník nočného baru neveril, že spievam naživo. Prišiel preto k mikrofónu, odobral mi ho a vyskúšal, či je naozaj zapnutý. Krátko na to som zistil, že prehral stávku o fľašu nejakého koňaku, keďže neveril, že je to live.“

Samozrejme v tejto situácii nespieval Peter Ondria svojich obľúbencov Sinatru, či Jonesa, ale svoj zrejme najväčší vzor - Louisa „Satchma“ Armstronga. Zrejme aj táto príhoda poznačila jeho ďalšie pôsobenie v šoubiznise. Keď sme už spomenuli nočné bary, nedalo nám nezabŕdnuť aj do témy alkohol a muzika.
„Človek sa tomu nevyhne, alkohol patrí k hudbe a dobrej zábave, ale v malom množstve. Inak sa to môže odzrkadliť u muzikanta na nekvalitnej produkcii,“ hovorí Peter Ondria, no dodáva, že on v tejto súvislosti nemal nejakú osobnú zlú skúsenosť.

Asi pred piatimi rokmi spieval v prešovskej Dukle svoj vtedy tradičný repertoár. Spomedzi hostí, ktorí v ten večer v podniku boli sa vynoril manažér Jožo Šebo, ktorý dal Ondriovi prvý impulz k vykročeniu k vyšším métam. „Rozbehlo sa to a dnes už mám za sebou desiatky vystúpení a koncertov. Škoda však, že s Jožkom už spolu nerobíme, darí sa mu s Janou Kirschner a ja im držím palce. Mám manažéra Janka Koščaka, ktorý sa o mňa stará a zabezpečuje mi všetko potrebné.“

Peter Ondria sa už do baru (ako spevák) vrátiť nemieni. Naopak, v súčasnosti pripravuje nový singel s vlastnými skladbami. Majú byť dokonca naspievané civilným, „nesatchmovským“, hlasom a pohybovať sa v houseovo-diskotékovo-funkových vodách. Koniec koncom, „slovenský Satchmo“ si už takúto muziku odskúšal pri spolupráci s košickou formáciou Extasy. Ďalej chytá vystúpenia s džezmenmi Marinčák, Adamkovič a Šošoka. Začal tiež spolupracovať so známym hudobníkom Mariánom Čekovským a vraj sa je na čo tešiť.
Peter Ondria sa hudbou živí iba čiastočne a okrem koncertovania je aj spoločníkom jednej firmy. Tohto roku bude mať tridsať, a zatiaľ je stále slobodný. Na margo zmeny tohto stavu tvrdí: „Zatiaľ nie, musí prísť ten pravý čas.“

Okrem hudby ho baví cestovanie a cestoviny, no z jedál najviac uprednostňuje pečené kurča. Má 57 kilogramov a 151 centimetrov. „Človek to neberie ako handicap,“ hovorí o svojej výške a dodáva: „Niekedy som mal problém sa s tým vyrovnať, no keď je človek starší, tak sa na to inak díva.“ Ako tvrdí, „všetko riadi Pán Boh a ja mu za to, čo mi dal, zo srdca ďakujem.“

Peter Ondria mal, aj vzhľadom na svoju výšku, poväčšine nadpriemerne vysokých sparing-partnerov. Napríklad Richarda Müllera, Stanislava Kropiláka alebo Mira Ochotnického. „Čo sa týka spolupráce, býva veľmi veselá, už z pohľadu našich výšok. Pri dlhších debatách ma bolí krk,“ spomína Peter Ondria, ktorý so spomínaným basketbalistom Kropilákom účinkoval v relácii Štefana Skrúcaného Nejde o to. „Chcem poďakovať Števovi Skrúcanému, že ma do premiéry svojho programu zaradil. Ide o šou, nielen o spev, ale podstatné je pri podobných akciách zapojiť i nejaké herecké kreácie a zabaviť ľudí. Po nahrávaní tohto programu pochválili Skrúcaný i režisér Stanislav Gurka môj herecký výkon,“ povedal Peter Ondria a našu otázku, či teda nepomýšľa na nejakú hereckú úlohu odvetil: „Mám ponuku do pripravovaného muzikálu, ktorý bude v prešovskom divadle. Viac zatiaľ prezradiť nemôžem.“

Foto: archív

(január 2001)

A k dobru pridávam „Satchmove“ odpovede z rubriky Korzára (príloha Hogo fogo zo spoločnosti) 5 otázok pre 5 osobností:

Čoho ste sa báli ako dieťa a čoho sa bojíte dnes?
„Mal som veselé detstvo. Bol som taký rýchly, výbušný chlapec. Nebolo nič mimoriadne, čoho by som sa bál. No, pochopiteľne, som sa bál výšok. Už sa ich však nebojím. Ako malý som sa bál aj pekných žien, čo sa však tiež zmenilo. Teraz sa ja páčim ženám a skôr sa boja ony mňa.“

Bez čoho by ste si nevedeli predstaviť svoj život?
„Bez hudby. Jednoznačne bez hudby. A tiež bez zdravia. Zdravie je to hlavné, čo potrebujem k tomu, aby som mohol robiť to, čo ma baví.“

Mali ste niekedy pocit, že stál nad vami anjel strážny?
„Anjel strážny stál nado mnou dosť často. Pociťoval som to najmä v čase, keď som chodili do školy, ale aj vtedy, keď som už v detstve chodil hrávať po zábavách a svadbách. Môžem povedať, že som mal veľakrát problémy aj s Verejnou bezpečnosťou, ale ja na základnej škole v Širokom.“

O čo ste museli v živote najviac zabojovať?
„Bojujem celý život. Sám so sebou, pretože aj keď som nižšieho vzrastu, chcem dokázať to, čo dokážu aj tí vyšší. Bojujem, aby som dokázal presadiť to, čo robím a čo ma baví, lebo dnes je dosť ťažká doba.“

Čo sa vám na sebe páči a čo by ste, naopak, zmenili?
„Keď sa ráno preberiem a idem okolo zrkadla, tak sa zľaknem. Vlasy mi stoja ako ježovi pichliače, akoby som prežil druhú svetovú vojnu, ale vďaka vymoženostiam vedy a techniky sa hneď poľudším a je to v poriadku.“

Stránku Petra Ondriu (dúfam, že bude fungovať) nájdete tu: http://ondria.vadium.sk

Článok o huslistovi Stanovi Salancim, súpútnikovi slovenského Armstronga, nájdete tu: http://www.frenky.sk/?c=12&id=145

 
31.7.2002 | Pridal: Michal Frank | Rozhovory | čítané: 21008 krát