frenky.sk

4. 1. Provokatívne texty piesní

„Vnútri môjho sveta dejú sa mi čudné veci. Vnútri môjho sveta nič už nie je ako predtým. Život si spríjemním najlepším korením, pár minút a som nad vecou. Viem presne prečo mám odlišné videnie, no povedať to vám je na trestné stíhanie...“ 79

Tieto slová spieva známa slovenská skupina Polemic a každému súdnemu človeku je úplne jasné, o čom sa v tejto pesničke spieva... Marihuanu neospevuje len Polemic, ale veľa skupín, a nie každá z nich sa takto prezieravo poistí proti trestnému stíhaniu. Denne znejú texty na túto tému z rôznych slovenských rádií, ale keďže sú poväčšine anglické, málokto im rozumie a nikto sa nebúri. To platilo aj v čase kauzy Müller.

Piesní, v ktorých sa spieva o drogách, je aj na Slovensku dosť. Slovenská skupina Hex začiatkom deväťdesiatych rokov spievala: „Drogová závislosť je úžasná.“ 80 Médiám to vtedy neprekážalo.

Kapela Slobodná Európa mala hneď niekoľko textov o drogách. Spievala napríklad: „Večer sme išli do klubu/vzali sme do rúk gitary/dali sme si každý po šluku (na platni, na koncerte spievala priamo: „zapálili sme si trávu“, tak ako napríklad namiesto „Garáž hrala z kazety“, spievala „šňupli sme si spolu kokaín“ 81 – pozn. aut.)/aby sa nám večer vydaril,“ 82 prípadne: „Ostali mi nejaké prachy od včera/vo vrecku mám dobrú grass (marihuanu, z angl. – pozn. aut.) 83, či „Nikdy sa s ňou nenudím/vždy ma niečím zloží k zemi/nepozná žiadne zábrany/má rada sex a aklohol/sex & drugs & rock´n´roll...“ 84

Ani skupina Le payaco, ktorá spieva „dobrý večer, priatelia/vybehnime na polia,“ 85 týmto textov evidentne nemyslí na poľnohospodárov ako takých, ale na pestovateľov konope, čo dokladuje sloganom „dobrá úroda – dobrá nálada“. 86

Z kulturologického pohľadu nie je nič zlé na tom, keď hudobná skupina spieva čokoľvek o drogách. Je to jej umelecká výpoveď, do akej miery je kvalitná, to už je iná otázka. Trestno-právna zodpovednosť je tiež otázka iná, ale napríklad na autorov vyššieuvedených skladieb trestné oznámenie nikto nepodal. Príkladov piesní, v ktorých sa spieva o drogách je veľa. Stačí si spomenúť na hit Beatles z platne Sgt. Pepper´s Lonely Hearts Club Band – Lucy In The Sky With Diamonds. Spor, či je táto pieseň o LSD alebo nie, doteraz nikto nerozsúdil. Ďalším príkladom je skupina Velvet Underground, ktorú produkoval umelec s rusínskymi koreňmi na Slovensku Andy Warhol. Skupina mala na svojom prvom a najznámejšom albume The Velvet Underground & Nico (ktorého obalom je Warholova kresba banánu) skladbu Heroín, ako aj skladbu I´m Waiting For My Man, ktoré je tiež o heroíne, pretože »I´m waiting for my man«, teda »čakám na svojho muža«, v žargóne znamená »čakám na svoju dávku«.

4. 2. „Prešmyklo“ sa popri Müllerovi

Nielen texty slovenských i svetových interpretov boli tým, čo prešlo popri kauze Müller úplne bez povšimnutia. Médiá napríklad takmer ignorovali v tom čase v Európe prebiehajúcu diskusiu o legalizácii konopných drog, vo Veľkej Británii napríklad prijali zákon, ktorý umožňuje podávanie konopných drog na recept.

Pravdou je, že konopná droga marihuana je kontroverznou drogou i z lekárskeho hľadiska. Otvorene sa hovorí o jej pozitívnom vplyve pri liečení určitých nemocí, napríklad Parkinsonovej choroby. „V niektorých štátoch USA, napríklad v Kalifornii, sa už pred niekoľkými rokmi umožnilo používanie marihuany v niektorých medicínskych indikáciách, predovšetkým pri terminálnych, čiže konečných fázach ťažkých ochorení, akými sú AIDS, onkologické ochorenia a podobne. Treba povedať, že aj súčasná medicína u nás používa pri terminálnych fázach látky kvalifikované ako drogy, konkrétne opiáty,“ konštatuje primár Centra pre liečbu drogových závislostí v Košiciach MUDr. Vladimír Čapoun, pričom pripomína, že opiáty sú ďaleko silnejšie, než látky, ktoré obsahuje marihuana. 87 Podľa rozšíreného názoru, o ktorý sa v čase kauzy Müller opierali aj zástupcovia médií, sú konopné drogy vstupnou bránou pre tvrdé drogy. „Neexistuje žiadna vedecká štúdia, ktorá by to potvrdzovala,“ oponuje Vladimír Čapoun a ďalej uvádza: „Naopak, napríklad v USA má skúsenosti s marihuanou 60 percent ľudí (vrátane prezidenta Clintona - pozn. aut.) a na iných ilegálnych drogách je závislá iba malá časť populácie, asi jedno percento. Takáto súvislosť teda neexistuje.“ 88

Čo sa teda ešte „prešmyklo“ počas kauzy Müller? V médiami vyhrotenej atmosfére napríklad popradský miestny poslanec Lauko zaútočil na tamojšie kníhkupectvo Christiania, ktoré je stánkom alternatívnej kultúry v podtatranskom regióne. Útok bol o tom, že v Christianii, čo je malá oblasť v Dánsku, ktorá nemá územnú správu, sa podľa poslancových zistení predávajú mäkké i tvrdé drogy, takže aj spomínané popradské kníhkupectvo tak vlastne propaguje drogy. Naviac v ňom visia dva plagáty z Christianie, na ktorých je človek fajčiaci pravdepodobne marihuanu. 89 Takéto absurdné obvinenie odznelo z úst predstaviteľa samosprávy, pričom je zaujímavé, že jemu aj všetkým masmédiám uniklo, že v tom čase sa v slovenských kníhkupectvách predávala kniha Vaříme s konopím, ktorá vzbudila rozruch v susednej Českej republike, kde v médiách sa o takýchto témach píše otvorenejšie než na Slovensku a panuje v nich ďaleko liberálnejšia atmosféra. Vydavateľstvo knihy dokonca skončilo na súde.

V knihe sa napríklad možno dočítať: „Z akého dôvodu by teda mal ktorýkoľvek decentný, normálny, trávu fajčiaci občan (iba ak by išlo o čitateľa postihnutého zdravotnou mániou a fixovaného na riadnu funkciu svojich pľúc) mať záujem zmeniť svoj návyk a miesto fajčenia pridávať rastlinu do jedla? Autor sa nesnaží nikomu nič nahovoriť či niekoho odrádzať, avšak mohlo by byť celkom poučné prešetriť relatívne výhody a nevýhody týchto dvoch opojení. Fajčenie, ako sme už naznačili, dráždi hrtan a pľúca. Ak je človek zvyknutý vdychovať tabakový dym, iný dym mu bezpochyby vadiť nebude. Ak však ide o nefajčiara, zjavne sa mu nepodarí inhalovať marihuanový dym v dostatočnom množstve, takže ani nedosiahne vytúžený stav. (...) Pri fajčení konope sú účinky takmer okamžité. U niektorých, tzv. dotieravých tráv môže trvať päť minút alebo tak nejako, kým sa požadované účinky dostavia úplne, niečo z rauša však môžeme cítiť ihneď. Po dofajčení trvá rauš spravidla jednu až dve a pol hodiny, a pokiaľ odchádza, dá sa rýchlo obnoviť niekoľkými ďalšími šľukmi. Pokiaľ je ale konope jedené, človek musí čakať niečo medzi tridsiatimi minútami až poldruha hodinou, než zaregistruje dokonca prvé štádium opojenia. Potom však euforické stavy naďalej narastajú. Môžu trvať od štyroch do ôsmich hodín a v niektorých prípadoch aj dlhšie. Tento dlhý rauš ocení najmä ten, kto sa ocitne v prostredí, kde sa nemôže takpovediac dokončiť - dofajčiť, pretože vôňa marihuanového dymu sa dá skryť len ťažko.“ 90

V slovenských médiách sa napríklad nevenovala takmer žiadna pozornosť ani videoklipu Medvídek od najúspešnejšej súčasnej českej kapely Lucie, ktorý bol v susedných Čechách – podobne ako pred časom klip Láska je láska –
zakázaný. V texte tejto skladby Lucie mimoriadne zaujímavým spôsobom spojila motív detského plyšového Medvedíka s krížovou cestou Ježiša Krista a najmä s púťou kokaínu z Bogoty k jeho užívateľom. Trestno-právne konanie by bolo v tomto prípade nemožné, keďže všetko bolo vyjadrené len metaforicky, ale zákaz klipu nastal a stalo sa len to, že skupine zákaz maximálne pomohol a pieseň sa o to viac preslávila. Dokonca tak, že z Medvídka sa v ankete televízie Nova, jedinej svojho druhu, stala druhá najlepšia česká pieseň celého minulého storočia, hneď za legendou Škoda lásky.

Niečo podobné sa stalo aj na Slovensku, kde bol úradne zlikvidovaný Müllerov singel Nahý, ktorý natočil s bratislavskou skupinou b3 a vyrukoval s ním presne v čase prebiehajúcej kauzy Müller. Stopnutie singlu nebolo samozrejme nič platné a každý pirátsky kompakt Richarda Müllera
s česky naspievanými skladbami začínal práve piesňou Nahý. Tá má, mimochodom, slovensko-český text, ktorý je síce neškodný, ale provokujúci:

„...kokaín, pervitín/totálne prehnitý/.../herák/čo blázniš, ty buď spevák/stojím tu pred vami celkom nahý/od Michaloviec cez Hlohovec až do Prahy/.../stojím tu před váma celkem nahý/od Ostravy přes Brno až do Prahy...“. 91

4. 3. Nahý: Kauza Müller & b3

„Bez účasti Richarda Müllera sa v sobotu večer v Galérii Duna konal krst i pohreb nového singla s názvom Nahý, ktorý Müller nahral so skupinou b3. Pieseň, ktorá je v súčasnosti stiahnutá z obehu, uviedol člen skupiny B3 Peter Graus slovami: "My sme dosť šialení na to, aby sme do seba niečo pchali. Jediní, ktorí nie sú v poriadku, sú tie mediálne hviezdy, ktoré si na tom založili kariéru." Pieseň odznela len v podaní skupiny B3 za prítomnosti papierovej makety Müllera a po jej odohratí sa telefonicky s ním spojili. Pochovávanie svojej piesne Müller komentoval slovami, že krsty CD sú na dennom poriadku, ale pohreby nie. Svoj hovor s členmi skupiny B3 ukončil slovami: "Ak si myslíte, že to robím kvôli imidžu, tak sa na to rovno môžeme ... ". Koncert, ktorý sa začal o 21:00, vysielalo naživo Fun Rádio. "Mysleli sme si, že sa objaví aj pán Stopka s lopatou ako otec pohrebu", konštatoval Zubák na adresu manažéra hudobného vydavateľstva Universal Music a dodal, že pochovávanie piesne, ktorá sa stala hitom a ešte teraz sa umiestňuje na 4. mieste hitparády Top Fun, mu spôsobuje rozčarovanie a smútok. "Aj keď singel ešte stále môžeme hrať na koncertoch, mediálne je už pochovaná, " konštatoval Zubák.“ 92
Toľko správa agentúry SITA z 16. apríla 2000, ktorá vyšla pod názvom Müller na pohreb Nahého neprišiel.

Skladba Nahý zaskočila novinárov, minimálne komentátorov. Téme sa venovali v denníkoch takmer výsostne len zástupcovia kultúrnych oddelení. Pikantériou je, že pôvodným zámerom skupiny b3 a ďalších bola dražba singlov so skladbou Nahý, keďže sa z nich stala rarita. Najnižšia suma za jeden CD - singel (v čase, keď sa tento druh hudobného nosiča takmer nepredáva) mala byť päťsto až tisíc korún. Záujemcovia boli, napríklad akciová spoločnosť Point Publishing, ktorá prevádzkuje server Music Slovakia, prisľúbila päťcifernú sumu, „pretože sme mali dojem, že nestačí o drogách a proti drogám hovoriť a písať, ale treba niečo aj robiť. Predpokladaný výťažok z dražby singlov sa mal pohybovať v státisícoch až miliónoch, no kvôli neskutočne tvrdej zmluve medzi Universalom a Richardom Müllerom skončila dosť neslávne – proste tak, ako na Slovensku končí pomaly všetko...“ 93

Keďže téme Nahý sa komentátori v tlači príliš nevenovali, uvádzame komentár publicistu Ota Nováka, ktorý bol uverejnený na hudobnom serveri Music Slovakia. Pri komentári nechýbalo upozornenie: „Music Slovakia sa nemusí stotožňovať s názormi autorov článkov a príspevkov v tejto rubrike. Music Slovakia nezodpovedá za obsah zverejnených príspevkov.“ 94
Uvedený komentár s názvom Teraz zakázali skladbu. Čo bude ďalšie? je zaujímavý aj z kulturologického hľadiska, hlavne v súvislosti s fenoménmi kultúra – médiá – moc (vplyv)...

„Viem, že som práve vykorčuľoval na tenký ľad. Viem, že iní majú lepšie korčule, viem, že ma kedykoľvek predbehnú. Viem, že ak nie oni sami, tak 'niekto im nepriamo blízky' alebo aj ani náznakom 'nie z ich kruhov' mi môže podložiť nohu. Spadnem. Možno si rozbijem ústa, no snáď vstanem a pôjdem ďalej. Záleží na tom, či môj pád zarezonuje a budú ho počuť aj ľudia, ktorí si položia otázku: 'Prečo? ' Je mi ale ťažko, napriek možným následkom, neozvať sa. Desať rokov po nastolení snáď demokracie, tu niekto zakázal pesničku. Vlastne nezakázal, iba ju vyhlásil za pirátsku nahrávku. A nie je to jedno? Pre mňa áno. A ešte aj za okolností, keď si myslím, že 'pirátska' je preto, aby bolo prečo... Veď každý, kto sa snaží nájsť dôvod pre svoje naozaj nevysvetliteľné
správanie, si nájde správny výraz, aby toto správanie ospravedlnil. Je to zákaz. A nech to urobili z obchodného alebo iného dôvodu, je to stále zákaz. Umenie je odrazom doby. Doba asi chcela, aby takáto skladba vznikla. Chcel to snáď aj človek, ktorý ju nahral. Myslím, že práve on by sa mal vyjadriť, či si za ňou stojí. Ale tohto umelca, hovorme mu napríklad Richard Müller, si vážim, a myslím si, že by nikdy nepustil do sveta niečo, čomu by neveril. Po tom, čo bol úprimný, (priznám, že aj na môj vkus až príliš, ale to je JEHO vec) sa mi zazdalo, že čas sa vracia do stredoveku, a budeme znovu naháňať čarodejnice...alebo, novšie - elektrickými šokmi liečiť homosexuálov. Dnes mi behá mráz po chrbte z toho, čo som urobil. Zobral som z archívu nášho rádia pesničku, ktorú nesmieme hrať. Ktorá je zakázaná. Mráz z toho, či náhodou nebude o týždeň zakázaná skupina, hovorme jej napríklad b3, či o mesiac niekto neusúdi, že je treba zakázať nejaký hudobný štýl. Napríklad drum´n´bass, lebo v ňom nie je žiadne, prepytujem, ideologické posolstvo. To tu už bolo, a ja si to ešte pamätám. Každý kto spieval folk, či spieval o loďke plaviacej sa dolu riekou, alebo naozajstné protest songy, bol závadný. Lebo folkáči boli závadní. Rockové skupiny boli neprijateľné lebo mali dlhé vlasy, alebo nosili slnečné okuliare, alebo...preto lebo medveď. Jasné, skladba, hovorme jej napríklad 'Nahý', pokazí Richardovi Müllerovi image. Je tanečná. Ale ako? Dnes v čase keď sa búrajú štýlové hranice, keď si Eric Clapton (tiež sa priznal k drogám, zakážme aj jeho) dal urobiť tanečný remix od Davida Moralesa... Alebo nový album Toma Jonesa, Supernatural Carlosa Santanu. To sú obrovské úspechy, zavedených interpretov, ktorí prišli
s niečím naozaj novým. Ja si myslím, že by si Richard Müller rozšíril počet svojich fanúšikov. Mám skupinu ľudí, na ktorých si testujem rôzne skladby (aj kontroverzné), ja totiž hudbe nerozumiem, ja sa ňou len živím. (Tento citát som zobral z úst Petra Nagya, dúfam, že odpustí a nebude sa so mnou súdiť) V mojej skupine testovaných sú poslucháči od 9 do 45 rokov. A tu sa zhodli všetci, aj tí, ktorým bol Richard doteraz 'voľný', že je to DOBRÁ skladba. Zaujala bez výhrad všetkých. Zaujímavé. Určite aspoň z obchodného hľadiska.“ 95

4. 4. Paradoxy niekdajšieho drogového škandálu

Čo ešte uniklo slovenským masovým médiám v kauze Müller? Predovšetkým nemali túto kauzu priveľmi s čím porovnávať. Paradoxne, o najväčší drogový škandál sa do týchto čias postaral Fedor Flašík, niekdajší šéf reklamnej agentúry Donar, ktorá dostávala mimoriadne lukratívne zákazky počas vlády Vladimíra Mečiara, a ktorá robila napríklad aj veľkolepú predvolebnú kampaň Hnutiu za demokratické Slovensko. Flašík momentálne pôsobí ako imagemaker mladého ambiciózneho politika Roberta Fica a jeho strany Smer. Pripomíname, že Fico je poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, zvolený za Stranu demokratickej ľavice, v ktorej zastával funkciu prvého podpredsedu, avšak z tejto strany – ktorá je súčasťou momentálnej vládnej koalície – odišiel, založil si vlastnú stranu Smer a tá je podľa odhadov volebných preferencií druhou najsilnejšou slovenskou politickou stranou. Drogový škandál Fedora Flašíka, ako sme už spomenuli, sa drog, alebo boja proti nim, netýkal, ale išlo o svetelnú tabuľu s nápisom „Miluj život - nie drogy“, ktorá odpočítavala dni exprezidentovi Michalovi Kováčovi (ktorý mal v tom čase spory s premiérom Mečiarom) do konca jeho prezidentského obdobia a bola umiestnená tak, aby sa na ňu prezident mohol denne pozerať z okna Gressalkovičovho paláca. 96

Zaujímavý je terajší Flašíkov postoj ku spomínanej kauze z obdobia Mečiarovej éry - odpočítavacej tabule s nápisom „Miluj život - nie drogy“. „Bola to moja recesia. To, že na tabuli bolo 'Miluj život - nie drogy', je spojené s tým, že som v tom čase dal možno dvadsať miliónov firemných korún na boj proti drogám. Natočil som s Rapošom film Suzanne, s americkým choreografom sme spravili protidrogový balet Deti Titanicu, ktorý dodnes ide v Národnom divadle, s bratom Jirka Malchárka, ktorý sa celý život venuje boju proti drogám, sme urobili basketbalové, streetbalové ihriská. Preto som dal slogan 'Miluj život - nie drogy' na tie hodiny,“ tvrdí Fedor Flašík a pokračuje: „Bola sranda. Predsa Charta ľudských práv nám dáva slobodu prejavu a môj prejav k Michalovi Kováčovi bol takýto, nech sa na mňa nehnevá, aj keď si vážim a mám úctu k funkcii prezidenta ako takej. Bohužiaľ, na Slovensku nemáme šťastie na prezidentov. Bol to môj tichý prejav, aby si pán Michal uvedomil, koľko ešte dní má na to, aby mohol pre túto krajinu konať aj dobro. A nestarať sa len o svojho syna a o kšefty medzi prezidentskou kanceláriou a Technopolom, či čo to tam vyvádzali. Podľa jeho slov je smiešne, že mesto nechalo v čase keď došlo k voľbám tabuľu odstrániť. Ako povedal, keď skončilo odpočítavanie, tak sa na displeji tabule nastavil čas a teplota. Hodnota tabule je, podľa Flašíkových slov, asi tri milióny korún, pričom ju chcel darovať mestu, „s tým, že sa dokonca budem starať o jej údržbu. Nech tam idú tie hodiny a teplota, lebo na tom námestí žiadne takéto hodiny nie sú. Ale tá zlosť a všetko - jednoducho ju zlikvidovali. Škoda.“

Fedor Flašík poznamenal, že závisí od uhla pohľadu, ako sa kto na tie hodiny pozerá. „Keby som ja bol Rudo Schuster, tak si také hodiny spustím sám. Lebo 'hodiny do každej rodiny', tak znie môj slogan,“ dodal Flašík, no na otázku, či preto venoval nástenné hodiny víťazovi diváckej súťaže na futbale medzi politikmi Smeru a prešovskými novinármi iba s úsmevom odvetil, že nie, a že mu táto súvislosť došla až dodatočne. 97

Niekoľko mesiacov po kauze Müller sa na slovenskej scéne objavil ďalší škandál, keď bol z prechovávania a distribuovania heroínu obvinený známy modelingový odborník z Elite Model Look Saša Jány. V tomto prípade už však unáhlané reakcie zo strany komentátorov nenastali.

Treba však zdôrazniť, že médiá sa tejto téme neskôr takmer vôbec nevenovali,
čo je vážna chyba. V tomto prípade totiž išlo o podozrenie zo závažnej drogovej trestnej činnosti, nie iba o nejaké vyhlásenia nejakého speváka. Takže aj keď sa novinári v tomto prípade unáhlených, emocionálne pôsobiacich reakcií zdržali, svoju úlohu v tejto závažnej kauze, ktorá mala naviac medzinárodný rozmer, nezvládli.

(pokračovanie)

Obsah a základné informácie o tejto diplomovej práci Drogy a kultúra v slovenských masmédiách:
http://www.frenky.sk/?c=12&id=131