Laura Martinková a Miška Krížová
Podporiť boj proti klimatickej kríze, šetriť našu Zem, mať čo najmenej odpadov. O tom sa porozprával s dvoma mladými Prešovčankami, ktoré k tejto téme majú čo povedať.
Majú vlastný bezobalový obchod Odváž/e/ne v Prešove na Floriánke, robia prednášky a rôzne ďalšie aktivity.
Spoznal som ich tak, že som v Libresse (tu sme sa aj opäť stretli na rozhovore) moderoval jednu akciu, na ktorej Laura pútavo prednášala o zero-waste životnom štýle.
Rozhovor vyšiel v denníku Korzár. Generikum ponúkam nižšie, v originálnej podobe si ho môžete pozrieť tu: https://presov.korzar.sme.sk/c/22360098/zivot-s-minimalnym-odpadom-laura-a-michaela-vedia-ako-na-to.html
A cez tejto link ho môžete aj podporiť digitálnym predplatným (iba 4 eurá na mesiac a máte komplet Korzár i SME, staré i nové články, všetko odomknuté), alebo toto predplatné môžete niekomu venovať a máte za minútu hodnotný a rýchly zero-waste darček. Tu je ešte raz link: https://presov.korzar.sme.sk/c/22360098/zivot-s-minimalnym-odpadom-laura-a-michaela-vedia-ako-na-to.html
A môžete si kliknúť aj na ďalší zaujímavý príbeh, Laurin zero-waste pôrod v čase prvej vlny korony: https://presov.korzar.sme.sk/c/22372964/porod-v-case-korony-z-nemocnice-prisla-do-ineho-sveta.html
A tu už je sľúbený článok s názvom Život s minimálnym odpadom? Laura a Michaela vedia ako na to . Je o tom, ako dve Prešovčanky spojila zodpovednosť voči stavu planéty.
PREŠOV. Nakladanie s odpadmi bude v čase narastajúcej klimatickej krízy čoraz väčšou témou. Milióny ton plastov v oceánoch, problematické skládky, ničenie prírody... Čoraz viac ľudí si začína uvedomovať zodpovednosť za stav našej planéty a začína od seba.
Témy ako separácia, kompostovanie, recyklovanie sú znova v kurze a do popredia sa dostáva princíp zero waste, teda nulového odpadu, či minimalistického domova.
O životný šýl zero waste sa úspešne snažia aj dve mladé Prešovčanky, ktoré princípy bezodpadového hospodárenia šíria aj ďalej. Tridsaťročná Laura Martinková, čerstvá mamička, zo Sídliska III a jej parťáčka, 27-ročná Michaela Krížová z centra Prešova. Obe dal dokopy práve záujem o spomínané témy.
Nemohli sa nestretnúť
„Bolo to pred dvomi rokmi, keď som robil vorkšop o vermi kompostovaní, teda kompostovaní s dážďovkami. Vtedy sa rýchlo naplnila kapacita vorkšpou a ozvala sa nejaká zúfalá, že ona musí ísť na ten vorkšop. Tak som sa zľutovala. Bola to práve Miška, “ hovorí Laura. Tak začala úzka spolupráca oboch mladých žien.
K téme bezodpadovosti sa dostali postupne a prirodzene.
„Bola som k tomu vedená v podstate od malička. Ocko bol geológ, mamka učiteľka so silným sklonom všetko v lese zbierať a recyklovať, “ vraví Laura Martinková, ktorá vyštudovala na vysokej škole environmentalistiku. „Po škole som začala robiť v neziskovej organizácii venujúcej sa environmentálnej výchove. Išlo to od dôležitosti triedenia až k tomu, že keď už som o tom veľa rozprávala, tak mi došlo, že to nestačí. Musíme sa posunúť ďalej. Išlo to plynule k bezodpadovosti.“
Michaela je na tom podobne: „My sme tiež v rodine vždy triedili odpad. Babka je z dediny, tam vlastne nešlo navnivoč nič, lebo sme mali hospodárske zvieratá.“ Zásadný zlom nastal vtedy, keď bola s vtedajším priateľom, dnes už manželom, v zahraničí a jednu sezónu pracovala na bitúnku na Islande. „To mi obrátilo život naruby. Jednak som videla krajinu, v ktorej sa úplne inak žije. Odpadky po zemy vôbec nie sú, nie je tam toľko supermarketov a obchodov. Je tam iná mentalita. Keď som sa vrátila na Slovensko, bol to kultúrny šok.“
Vrátiť sa k tomu, čo je prirodzené
V zahraničí si uvedomila, koľko vecí vôbec nepotrebuje. „Prirodzene som sa začala zamýšľať nad tým, načo mám vôbec toľko vecí v byte.“ Začala sa zaujímať o minimalizmus, sledovala blogy o bezodpadovosti. Merala, koľko odpadu doma vyprodukujú. A ako sa snažila v Prešove nájsť podobnú komunitu, stretla Lauru...
Bezodpadovosť nepovažujú za nič extrémne.
„Nemá to byť o radikalizme a niečom, do čoho sa nútime, ale o tom prirodzenom. Vrátiť sa k prirodzeným veciam, také kompostovanie bolo kedysi bežné, “ vysvetľuje Laura Martinková.
Michaela Krížová ju dopĺňa: „Základ je začať používať sedliacky rozum a nenechať sa presviedčať od obchodov, že potrebujeme toľko vecí, ktoré naozaj nepotrebujeme. Ak to zhrniem, princíp je: Nekupovať to, čo nepotrebujeme.“
Ekologické je ekonomické
To, že má človek doma kopu zbytočných vecí, zistí vždy pri veľkom upratovaní. Menej vecí znamená zároveň menej minutých peňazí.
„Laura nedávno použila pojem, že čo je ekologické by malo byť aj ekonomické a naopak. Vystihla to, “ vraví jej parťáčka. Uvedomila si to aj pri upratovaní kúpeľne, kde kopu „šampónikov“ v plastových obaloch dokázala efektívne nahradiť prírodným mydlom.
„Zrazu sa zväčší priestor a neminiete toľko peňazí, “ podotýka.
Na jednej strane je tu snaha žiť takto ekologicky, na druhej strane je všade plno obalov, plastov, zbytočností, č o môže byť frustrujúce.
„Áno. Frustrácia sa úmerne dvíha s informovanosťou. Keď človek ide do hĺbky tých vecí a vidí čísla, tak nie je to ideálny stav, na Slovensku, ani vo svete. Berieme to ako výzvu. Keď niečo nefunguje, snažíme sa do toho vŕtať a pracovať s tými informáciami, “ potvrdzuje Laura Martinková.
Neprikazujú, idú príkladom
Obe mladé ženy zároveň tvrdia, že nie sú tie, ktoré by prikazovali ľuďom, ako sa správať zodpovednejšie.
„Nemôžeme karhať dospelých ľudí za to, akým životom žijú. Čo nám ostáva je byť motiváciou a ukazovať im spôsoby, ako na to. Napríklad keď idem niekomu blahoželať, tak mu nezoberiem ruže vypestované v Holandsku, alebo ešte horšie, v Afrike a sú striekané. Ale zoberiem buď žiaden kvet, alebo lokálne vypestovaný, “ hovorí Laura.
„Treba byť príkladom. Nemám zmysel hučať do dospelých ľudí. To je ofenzívne a nepríjemné. Tiež by sa mi to nepáčilo, “ súhlasí Michaela, pričom pripúšťa, že kedysi mala tendenciu v obchodnom dome ľuďom rozprávať, že nepotrebujú toľko mikroténových vreciek. „Môj manžel už sa za mňa až hanbil. Upozornil ma na to, že vnucujem druhým ľuďom svoj názor, hoci tak som sa na to nedívala. Vtedy som ustúpila a povedala som si, že ok. Vezmem si plátené vrecúška a ľudia uvidia, že sa to dá robiť aj inak.“
Tento prístup sa dostáva do mainstreamu. Aj veľké reťazce obmedzili igelitky a „sáčky“, do popredia sa dostávajú dlhotrvajúce a recyklovateľné materiály.
Ideálny darček? Trebárs online predplatné
Snaha o minimálnu odpadovosť môže priniesť aj praktické prolémy. Čo napríklad im dať ako darček?
„Moje okolie je dosť kreatívne. Vedia, že sa snažím o bezodpadový život. Osvedčilo sa u nás, že na Vianoce mi rodina dávala jedlé dary - bazové sirupy, vyrobené pečené čaje, alebo mi kamarátka ušúľala sviečky. Manžel už je vycvičený, Nehrozia také veci ako kupované kvety. Príde domov a povie, tak som ti chcel kúpiť kvety, ale vtedy som si pomyslel, čo by si mi na to povedala, tak som ti ich nekúpil, “ hovorí Michaela, ktorá si cení myšlienku, že niečo musí sám vymyslieť. „Darčeky nie sú fyzického charakteru, ale napríklad to môžu byť lístky do divadla, na koncert, alebo ideme spolu do sauny. Naučili sme sa úplne inak vnímať aj ten spoločný čas, aj to vzájomné obdarúvavanie sa.“
Vhodným darčekom je digitálne predplatné rôznych služieb či voľný lístok na MHD.
Laura dostala od manžela email. V ňom bolo napísané, že si môže vybrať slovenské bronzové záhradnícke náradie.
Zmenila manžela
Ako on sám vníma život so zero waste aktivistkou? „Už to nevnímam, beriem to ako normál. Skôr ma prekvapí, keď ku niekomu prídem a oni to tak nerobia. Ona ma zmenila. Nemal som to odkiaľ mať, “ prezrádza Laurin manžel. „Išla na to postupne, takže som to nevnímal ako radikálnu zmenu. Išlo to, išlo, až som zistil, že už som tiež zero waste.“
Takmer zero waste svadba
Michaela Krížová, donedávna Šlosárová, sa pred niekoľkými mesiacmi vydávala a taká svadba jej mohla priniesť ťažký škrt cez rozpočet pri snahe o zero waste životný štýl.
„Keď som sa snažila tak 60 ľudí ovplyvniť počas prípravy na moju svadbu, to bolo zábavné. Nie všetko sa dá. Netlačili sme pozvánky, vytlačili sme ich asi osem pre starých rodičov a ľudí, ktorí nefungujú v online svete, zvyšok sme riešili elektronicky. Bolo mi dosť jedno, čo si o tom budú myslieť. Mala som na to aj negatívne ohlasy, že sa im tento spôsob nepáči, “ opisuje svadobné trápenia. „Nevymýšľala som nejaké balené hlúposti pre svadobčanov. Aj na redovej dostali koláč a poldeci do ruky. Bola to snaha ovplyvniť šesťdesiat ľudí a nie každý sa na to pozeral dobre. Ale vo všeobecnosti bola spätná väzba pozitívna.“
Čo sa im najviac nepáčilo? „Každého sme vyzývali, nech nám nenosia kvety, ale radšej sklíčko medu. Toto nie každý chápal, ale asi dvadsať ľudí ten med naozaj donieslo a tých kvetov nebolo veľa.“
Ako doplnila, dostala aj výborný bezodpadový dar od sesternice, zľavu na právnické služby, ak ich niekedy bude potrebovať. „To bol úplne zero waste darček, pochopila to, “ s úsmevom spomína mladomanželka.
Čo s plienkami
Iná skúška zero waste životného štýlu začína pre čerstvú mamičku Lauru. Dieťa spotrebuje dokopy tonu jednorazových plienok. Potom existujú moderné látkové plienky, pri ktorých ale komfort jednorazoviek chýba. Ako to bude riešiť?
„Je veľa druhov plienok. Jednak sú to klasické jednorazovky. Kde je zmiešaných veľa druhov materiálov, preto sa nedajú odseparovať, recyklovať, je to zmesový odpad, ktorý končí na skládkach. Ekologickejší variant sú jednorazové plienky z prírodných materiálov, ktoré sa dajú kompostovať. Ale nepojme to všetko pri akej spotrebe dieťaťa. Navyše skoro všetko, čo je jednorazové, nie je ekologické. Dlho to bolo vyrábané, veľa energie to spotrebovalo a svojmu účelu to slúži krátko. Potom sú to látkové plienky. Dajú sa rôzne viazať. Sú systémy, kde sa do vnútra vkladá len vložka, ktorá sa potom vyberie a vyperie, “ opisuje čerstvá mamička.
Sama kúpila viac tých, kde sa perie len časť. Do jedných i druhých sa dajú vkladať klasické štvorcové plienky. „Uvidím, čo z tohto mi vyjde ako najlepšie. Tiež sa potrebujem venovať aj iným veciam než len plienkam. Aby to bolo šetrné pre životné prostredie i pre môj čas, “ realisticky zhodnocuje situáciu.
Inak čo sa týka vecí pre dieťatko, má ich viac než dosť. Všetky kamarátky, keď sa dozvdeli, že je tehotná, jej ich s radosťou podonášali.
Privítali by lepšie zákony
Dosiahnuť úplne bezodpadový životný štýl je ilúzia. Aj Martinkovci majú napríklad automobil. „Auto máme. Jazdíme na LPG. Snažíme sa ho využívať čo najmenej, ale niekedy je to nutné.“ Podobne sú na tom aj Krížovci.
Za podstatné považujú vštepovať hodnoty a viesť ľudí k zodpovednosti za stav planéty. Optimálne by podľa nich bolo nielen to, aby sa jednotlivci približovali k zero waste, ale aby sa to pretavilo aj do legislatívy.
Tiež by privítali väčšiu mieru separácie odpadov. „Na Slovensku sa momentálne vyseparuje len do 30 percent. Sú krajiny, kde je to nad 80 percent. Stále máme čo robiť, “ hovoria.
Častý argument proti separácii je, že ľudia síce odpad vytriedia, no potom to smetiari aj tak hodia všetko naraz do auta. „Je to mýtus, “ oponuje L. Martinková. „Tie autá majú vo vnútri priehradky. Aby to bolo efektívne, tak naraz vezmú napríklad plast a papier, ale nejde to všetko spolu, ale do osobitných priehradiek. Tie komodity sú oddelené.“
Stále jej chýba väčšia osveta: „Čím viac budeme triediť, tým je vyššia šanca, že bude zrecyklovaný. Zo zákona je ale dané, že ak je v nádobe viac ako 50 percent odpadu, ktorý tam nepatrí, tak sú smetiari povinní to brať ako zmesový odpad. Má už byť vytriedený a na dotieďovacích linkách sa len dotrieďuje. Platí však, že čím viac budeme triediť, tým je vyššia šanca, že bude zrecyklovaný.“
Nie je eko ako eko
V rámci snahy o bezodpadový spôsob života sa prihodia aj vtipné príhody.
„Keď sme začínali so zmenami a už sme išli do detailov, tak sme začali riešiť zubné kefky. Bol veľký boom, keď prišli na Slovensko bambusové kefky. Hovorí, skvelé. Keď doslúži, skompostujeme ju na záhrade, “ opisuje Laura Martinková peripetie s kefkami. To bol len začiatok.
„Manžela som donútila si umyť tým zuby. Bolo mu to nepríjemné, zježili sa mu chlpy na rukách. Takto sme chvíľu fungovali. Prišla som na to, že kupujeme bambusovú kefku s nylonovými vláknami, čiže na kompost to nemôžem dať. Tak sme kúpili bambusové kefky s bambusovými vláknami. Potom som si uvedomila, že bambus rastie na druhom konci sveta a nie je to teda ideálne. A tým, že je prírodný aj plesnivie, aj tie štetiny dráždia ďasná.“ Prešli teda na plastovú kefku s vymeniteľnou hlavičkou. Napokon skončili pri kefkách od známeho výrobcu, ktorý ako tak spĺňal ich predstavy: „Sú z plastu, ale je to ďalej spracovateľný polypropylén. Odstrihávajú im hlavičky a vyrába sa z nich exteriérový nábytok a z ručiek koše na triedenie odpadu.“
V oboch domácnostiach využívajú na rozloženie biologického odpadu tzv. vermi kompostovanie s kalifornskými dážďovkami. Vítajú komunitné kompostovanie, lebo dážďovky predsa len toho biologického odpadu toľko nepojmú, ale odporúčajú ich do každej rodiny aj ako výučbovú pomôcku, ktorá je atraktívna i pre deti. Prekážkou pri vermi kompostovaní nie je ani to, že obe bývajú v paneláku.
„Je to dobrý začiatok. Minimálne sa naučia, kde skladovať biologický odpad, čo sa dá kompostovať, čo nie. Celé kompostovanie vidíte v malom. A je to najkvalitnejšie hnojivo na svete, “ hovoria svorne.
Ako na zero waste
Prejsť na zero waste spôsob života sa nedá zo dňa na deň, ani to odborníčky na túto tému neodporúčajú. „Ten prechod nie je, že sa ráno zobudím a som zero waste. Každý má svoje hranice, kam je ochotný ísť, v čom popustí, v čom nie. Ide o to, aby to bol udržateľný spôsob života. Nie že dva mesiace som zero waste a potom prídem na to, že to vôbec nechcem robiť. Má to byť postupne a prirodzene, “ zdôrazňuje M. Krížová.
„Tie zmeny musia byť príjemné a pre nás logické. To, čo mi nedáva logiku, ani v domácnosti nevydrží. Netreba sa nasilu tlačiť do vecí, “ súhlasí M. Krížová.
Tak ako nie je riešením pri minimalistickom domove všetko vyhodiť a nakúpiť si drahé vychytávky. Treba skôr využiť to, čo človek doma má. A zamýšľať sa pri nákupoch, čo vlastne chceme. To môže v konečnom dôsledku obohatiť človeka nielen vnútorne, ale aj finančne. „Odkedy nám nechodia reklamy do schránky, tak som zistila, že fakt nepotrebujem do kuchyne ďalší hrniec. Tým, že ma nepritiahne, nepotrebujem. Existuje pyramída, čo sa máme sami seba pýtať, keď prídeme do obchodu. Prvá veta je, či tú vec naozaj potrebujem. Keď mám niečo v ruke a položím si túto otázku, tak v 99 percentách prípadov si odpoviem, že ju nepotrebujem. Keď áno, tak sa pýtam, či si to môžem kúpiť z druhej ruky, alebo to nemám doma? Ďalej či je to na jednorazové použitie a tak ďalej. Skreše to okruh vecí, ktoré potrebujete a chcete si ich kúpiť, “ dodáva Laura Martinková.
Ešte raz link: https://presov.korzar.sme.sk/c/22360098/zivot-s-minimalnym-odpadom-laura-a-michaela-vedia-ako-na-to.html