frenky.sk

http://frenky.sk/clanok/1347/analyza_titulkov_v_online_vydaniach_medii_v_kauze_kuzminova_za_zoh_soci_2014.html

Analýza titulkov v online vydaniach médií v kauze Kuzminová za ZOH Soči 2014

Odborný článok z Acta educationis No. 6, Krakov, 2020.

Acta educationis
Acta educationis
Tento článok vyšiel v odbornom poľskom recenzovanom časopise Acta educationis No. 6, Kraków, 2020.
Redakciu tvoria prof. Marecki, J. - prof. Paľa, G. - doc. Tirpák, P. , recenzentmi sú prof. Duda, M. - prof. Jurko, J. - dr hab. Rotter, L- a Pasternáková a ks. Dr. Kielian, A.
Tu je v neupravenej podobe, neoficiálna verzia.

Pri prípadnom citovaní a zdrojovaní použite, prosím, korektný bibliografický odkaz.
FRANK, M. (2020). Analýza online titulkov v „kauze Kuzminová“ na Zimných olympijských hrách v Soči. In Acta educationis No. 6. Kraków: Wydawnictwo Avalon. s. 179 – 197. ISSN 2544-5073

Názov článku:
ANALÝZA TITULKOV V ONLINE VYDANIACH MÉDIÍ V „KAUZE KUZMINOVÁ“ NA ZIMNÝCH OLYMPIJSKÝCH HRÁCH V SOČI
Analysis of subtitles in online media editions in „the Kuzmina case“ at Winter Olympic Games in Sochi

ABSTRAKT
Anastasia Kuzminová je svetovo známa biatlonistka. Narodila sa v Rusku a reprezentovala Slovenskú republiku. Preto sa v mediálnych textoch o nej objavovala téma nacionality. Vyvrcholila počas Zimných olympijských hier v Soči 2014 v Rusku, keď jeden výrok zlatej medailistky spôsobil kauzu – mala svoj športový, lingvistický i geopolitický rozmer. Tento príspevok je zameraný na analýzu titulkov textov o A. Kuzminovej v online médiách z obdobia olympiády v Soči. Využíva pritom metódu kritickej analýzy diskurzu. Cieľom analýzy je zisiť: a) ako sa vyvíjali jednotlivé titulky; b) kto v nich figuroval ako subjekt; c) aké jazykové prostriedky jednotlivé médiá používali; d) ako sa správali médiá v reálnom čase. Zároveň je tento text príspevkom do všeobecnej diskusie o etike médií.

KĽÚČOVÉ SLOVÁ:
Médiá. Anastasia Kuzminová. Titulky. Šport. Komunikačná udalosť. Mediálne prostredie. Kritická analýza diskurzu. Etika médií.

ABSTRACT
Anastasiya Kuzmina is a biathlete, famous all around the world.
She was born in Russia and she represented Slovak Republic.
That is the reason, why there were the topic of nationality in the media texts during her career. It culminated in the Sochi 2014 Winter Olympic Gammes in Russia. The words of gold medalist on the press conference caused the case. The case had its sports, linguistic and geopolitical dimension. This paper is focused on the analysis of the headlines of articles about A. Kuzmina in online media from the Sochi Olympics. We use the method of critical discourse analysis. The aim of analyze is to find out: a) how individual headlines; b) who developed they acted as subjects; c) what language resources each media used; d) how the media behaved in real time. This text is also a contribution to the general discussion about media ethics.

KEY WORDS:
Media. Anastasiya Kuzmina. Sports. Communication event. Media Space. Critical Discourse Analysis. Media ethics.

1. ÚVOD
Koniec úspešnej športovej kariéry oznámila biatlonistka Anastasia Kuzminová 2. októbra 2019. Tridsaťpäťročná rodáčka z ruského Ťumeňa žije na Slovensku a reprezentovala Slovenskú republiku od roku 2008, keď získala slovenské občianstvo. Vybojovala pre SR mnoho triumfov, vrátane troch zlatých a troch strieborných medailí z troch zimných olympijských hier (ZOH). Koniec aktívnej kariéry zachytili všetky relevantné médiá na Slovensku. „Pamätám si rozhovor dvoch pánov v pohostinstve počas zimy 2010. Kuzminová získala ďalšiu medailu, vraví jeden. To sa nepočíta, veď ona nie je Slovenka, znie odpoveď, “ napísal Michal Bakaj, športový redaktor denníka Pravda, v komentári s titulkom Inšpiratívna Nasťa. (Bakaj, 2019) Išlo o jediný komentár (v zmysle žurnalistických žánrov), ktorý sa bezprostredne po ukončení kariéry objavil v slovenských a českých médiách. Autor v ňom naznačil situáciu, ktorá v rôznych formách a podobách, raz implicitne, inokedy explicitne, sprevádza celú jej úspešnú športovú kariéru. Je ňou otázka identity, nacionality, národnosti, štátnej príslušnosti, reprezentácie a patria k nej rôzne interpretácie tejto otázky. Najintenzívnejšie sa prejavila v čase ZOH v ruskom Soči, pričom mala aj silné mediálne rezonancie.
„Čas všetko určí na správne miesto, vravia Rusi, “ napísal v spomínanom komentári ku koncu kariéry známej športovkyne Bakaj a môžeme citovať aj ďalšie slová, ktorá vystihujú emóciu, akú vo všeobecnosti zanecháva (nebolo to vždy tak) Anastasia Kuzminová v recipientoch slovenských médií: „Milý človek, vrúcna osobnosť, stopercentný športovec. Kuzminovej prerod na miláčika národa sa udial veľmi rýchlo. Ako matka dvoch detí vyhrala, čo sa dalo. Ale najmä – zmenila názor Slovákov na naturalizovaných športovcov.“ (tamže)
Cesta k tomuto rezultátu bola, ako sme naznačili, zložitá. S A. Kuzminovou ako športovkyňou, ktorá ukončila profesionálnu kariéru, sa médiá, slovenské i české, lúčili s neskrývanou úctou. „Světový biatlon přišel o jednu z největších hvězd, “ zverejnil internetový portál Českého rozhlasu správu ČTK s týmto titulkom. Slovenské médiá písali o konci Kuzminovej kariéry s rešpektom, extempore zo Soči bolo pre ne tabu. Svedčí o tom aj rozsiahly analytický článok Ivora Lehoťana v denníku Šport, ktorý sa pri zmienke o ZOH v Rusku o nijakom probléme ani náznakom nezmieňuje: „[...] Obhájila olympijské zlato ako prvá biatlonistka v histórii. Na záverečnom ceremoniáli niesla slovenskú zástavu. [...]“ (Lehoťan, 2019a)
V tejto empirickej stati sa zameriame na bod, keď kulminovala kľúčová téma sprevádzajúca kariéru A. Kuzminovej, skúmame, ako reagovali médiá počas ZOH v Soči, kedy bola mediálne intenzifikovaná otázka nacionality.
Na ilustráciu si priblížme, čo sa na ZOH v Soči stalo. A. Kuzminová na tlačovej konferencii mala povedať1: „Preteky v Rusku sú pre mňa vždy špeciálne. Ako Ruska (krátka pauza) … ako Slovenka narodená v Rusku (smiech a krátka pauza) … je to pre mňa stále nejednoznačná otázka…” (Hrčka, 2014) Kauzu z tohto výroku spôsobilo komentovanie správy agentúry AP (neskôr vydala podobnú aj agentúra Reuters), ktorá zverejnila preklad Kuzminovej výroku z tlačovej konferencie v duchu, že je ruskej národnosti a je len držiteľkou slovenského pasu.2
Reflexia titulkov z mediálnych výstupov, ktoré danú komunikačnú udalosť interpretovali, má zodpovedať na nami položené výskumné otázky: Ako sa vyvíjali jednotlivé titulky a kto a ako v nich figuroval ako gramatický subjekt (a ako sa voči nemu vymedzovali z hľadiska etiky médií)? Aké jazykové prostriedky jednotlivé médiá používali? Ako sa správali médiá v reálnom čase?

2. METODOLOGICKÝ A METODICKÝ RÁMEC ANALÝZY
Za výskumnú metódu sme zvolili kritickú analýzu diskurzu (CDA = critical discourse analysis), pričom vychádzame zo interpretácie, ktorá diskurz syntetizuje ako „integrovaný celok textu a kontextu“ (Hoffmannová, 1997, s. 8).
V tejto stati sme sa zamerali na analýzu titulkov v online vydaniach médií. Uplatnili sme metódu kritickej analýzy diskurzu, vďaka ktorej môžeme uvedené zistenia dávať do širšieho kontextu. Diskurzná analýza nesleduje text izolovane, ale ako súčasť verbálno-neverbálneho celku. Podobne charakterizuje diskurz i Bočák, ktorý definuje diskurz ako „súdržný systém spoločensky vyprodukovaných označujúcich praktík a reprezentácií, ktorý sa vyvíja v konkrétnom kultúrnom časopriestore“. (Bočák, 2008, s. 526) Takéto chápanie diskurzu nadväzuje na teórie Michela Foucaulta o problematike ideológií, kde predpokladá, že pri ich formovaní zohrávajú okrem samotných textov úlohu predpoklady (presupozície) tvoriace ideovú infraštruktúru. (Foucault, 2006, s. 27) Cieľom diskurznej analýzy je „objasniť funkciu, efekty a hranice diskurzu pri výskume spoločenských a politických fenoménov“. (Cingerová, Motkyková, s. 7) Kritická analýza diskurzu zohľadňuje rôzne determinanty, ktoré ovplyvňujú objekt výskumu, v našom prípade komunikáty v podobe titulkov v online prostredí. Tieto komunikáty sa odzrkadľujú v samotnom nielen mediálnom, ale aj celospoločenskom diskurze. „Diskurz vstúpil do vedy spoločne s diskurznou analýzou, ktorá znamenala podstatnú zmenu v prístupe k analýze textu: pozornosť skúmateľa sa už neobmedzovala len na samotný text, ale sa zamerala aj na pole kontextu (sociálneho, znakového a pod.) a extralingválne okolnosti vzniku textu.“ (Štefančík, Dulebová, 2017, s. 43)
Zamerali sme sa aj na intratextový kontext, na vyjadrenie gramatického subjektu vety v jednotlivých titulkoch a jeho postupný vývoj. Gramatickému subjektu (podmetu) vety sa venujeme preto, že podľa Ivanovej „hrá podmetový výraz rolu protagonistu, z jeho hľadiska sa totiž podáva dej – má funkciu témy (topiku), sémantického akcentu“. (Ivanová, 2011, s. 51).3
Popri skúmaniu zvolených jazykových prostriedkov a časových súvislostí je to práve gramatický subjekt ukotvený v titulku, ktorý prispieva k validite výsledkov kritickej analýzy diskurzu ako použitej metódy pri nami zvolenej komunikačnej udalosti.
Každý jazyk má k dispozícii súbor prostriedkov, ktorými daný hovoriaci reflektuje vzťah svojich výpovedí k okolnostiam, počas ktorých prebieha komunikačná udalosť. (Hirschová, 2006, s. 35)4
Samotný výrok, resp. to, čo médiá považovali za výrok A. Kuzminovej, prešiel vývojom a rôzne médiá (slovenské, české i svetové) ho modifikovali rôznymi spôsobmi. V tejto stati sa zameriame na analýzu titulkov, čiže svojim spôsobom na esenciu inkriminovanej komunikačnej udalosti, pretože práve titulky sú signifikantné pri percepcii mediálnych výstupov a ich emocionálnom vyznení. Titulok chápeme ako „výraznú a plne funkčnú súčasť písaných komunikátov“ (Chloupek, 1991, s. 221). Titulok nechápeme izolovane, ale je organicky prepojený s telom článku, s jeho žánrom, preto sme sa metodologicky zamerali na titulok ako na kľúčový prvok. A to aj preto, že titulky sú zvyčajne prvým a často i jediným textom, ktorý neunikne čitateľovej pozornosti (Balabánová, 2009, s. 13), čo platí v ich tlačenej podobe a v ešte väčšej miere v online prostredí.
Jozef Mistrík konštatuje: „Samým názvom, titulkom sa niekedy môže povedať viac ako siahodlhým textom.“ (Mistrík, 1997, s. 318) Mistrík si všíma dôležitosť názvu, resp. titulku, ktorý označuje za najexponovanejšiu časť textu. Terminologicky uvádza pomenovanie názov ako „najširšie a najvšeobecnejšie“, pričom termín titul, titulok považuje za jeho ekvivalent ustálený v žurnalistike. „Názov je na najexponovanejšom mieste a je nositeľom závažných obsahových častí celého textu. Spája čitateľa s vlastným textom: priťahuje, informuje a uvádza do textu. […] Aj keď je najčastejšie od ostatných častí formálne odčlenený, vecne je súčasťou ostatného textu.“ (tamže) Možno poukázať aj na fakt, že vo viacerých prípadoch sa hranice medzi článkom či titulkom spravodajským a publicistickým nedajú jednoznačne vymedziť. (Mlčoch, 1999) Titulok vždy býval dôležitou integrálnou súčasťou textu, časom sa po lexikálnej i syntaktickej stránke vyvíja. Poukazuje na to aj Jaroslav Bartošek, podľa ktorého sa titulky v posledných desaťročiach, predovšetkým od 90. rokov 20. storočia menili: stali sa dlhšími, dynamickými (s pribúdaním slovies) i viac štruktúrovanými s novými prvkami, ako sú citátové medzititulky či nové grafické prvky. (Bartošek, 1997, s. 61-62) K jeho zisteniam treba pridať súčasný trend, keď titulky v online prostredí prispôsobujú svoje SEO5 pre vyhľadávač Google, ktorý, navyše, často mení svoje vyhľadávacie algoritmy. Preto môžeme očakávať zvýšenú dynamiku vývoja titulkov v online prostredí aj v budúcnosti.
Komunikačnú udalosť tvorí súbor komunikačných aktov. V rámci tejto state považujeme za takúto komunikačnú udalosť výrok A. Kuzminovej na tlačovej konferencii v Soči. Od tohto jej lexikálneho vyjadrenia sa odvíjalo jeho následné mediálne spracovanie a vykreslenie v jednotlivých titulkoch.
V predchádzajúcich riadkoch sme uviedli, prečo sme sa v tejto empirickej stati zamerali na výskum titulkov pri uvedenej komunikačnej udalosti. Všetky titulky a články pri našej analýze sú z online vydaní jednotlivých médií, nie z ich tlačenej podoby, aj keď sa, pochopiteľne, v printovej verzii často zhodovali. Či už boli zverejnené iba v online priestore, alebo aj v tlačenej podobe, my sa pre objektívne posudzovanie venujeme vo všetkých prípadoch výlučne online verziám príspevkov a ich titulkov.
Opierajúc sa o komplexnú analýzu komunikačného procesu a textu, ktorú v rovnomennej publikácii opísali autori Kořenský, Hoffmanová, Müllerová, Jaklová (1999, s. 62-110) a vychádzajúc z princípov kritickej analýzy diskurzu sme sa zamerali práve na komunikačnú udalosť, ktorú reprezentoval komunikát – výrok A. Kuzminovej, jeho preklad a následná mediálna interpretácia. Komunikačnú situáciu utvorila tlačová konferencia po vyhratých úvodných pretekoch na ZOH v Soči 2014. Na nej vznikla komunikačná udalosť, ktorá v nasledujúcich hodinách a dňoch ukázala polaritu médií a ich interpretácií. od krajne pozitívnych po krajne negatívne a postupne späť k pozitívnym. Pod komunikačnou udalosťou rozumieme: „Výsek reálnej sociálnej skutočnosti, v ktorej došlo ku komunikácii; priebeh tejto komunikácie v konkrétnej komunikačnej situácii.“ (Kořenský, Hoffmanová, Müllerová, Jaklová, 1999, s. 133)
V našom prípade išlo o spomínaný výrok A. Kuzminovej, ktorý obsahoval nejednoznačné vyjadrenia, súčasťou komunikačnej udalosti bol neidentický preklad, nebrala sa do úvahy intonačná podoba vyjadrenia. Výrok sa týkal otázky nacionality, ktorá sa ukázala ako mediálne exponovaná.6 Nami skúmaná komunikačná udalosť by sa mohla stať predmetom interdisciplinárneho výskumu, pretože vykazuje presahy z lingvistiky do novinovedy, sociolingvistiky, sociokultúry, či dokonca i geopolitiky. Je to tiež téma pre lingvokulturológiu, ktorá má podľa Guziho, Sipka a kol. úzky vzťah s teóriou prekladu, ako i s gramatikou. „Prekladateľ musí mať dostatočne široký a hlboký záber vedomostí smerujúcich do priestoru kultúrnych reálií, kultúrnohistorického kontextu epochy. (Guzi, Sipko, Mertová, Blaho, 2017, s. 210-211). Autori taktiež opisujú spojenie lingvokulturológie a gramatiky, ktoré je potrebné hľadať v lexikálno-sémantickej štruktúre a v gramatickej forme lexémy. Nutné je tiež poznať komplexný kultúrno-historický kontext skúmanej epochy. (tamže)
Pri skúmaní spávania sa médií voči známym športovým osobnostiam treba mať na zreteli, že už samotné meno daného športovca, športovkyne je nositeľom určitej informácie a kódu. Poukazuje na to napr. Jozef Sipko, ktorý sa osobitne venoval práve menám športovcov ako nositeľov hodnôt. „Mená ako nominatívne a identifikačné jazykové jednotky v konkrétnom sociálno-komunikačnom prostredí rozširujú vlastný obsahový rámec. V prvom rade sa to týka mien známych osobností, ktoré sa v ľudskom spoločenstve predstavili ako nositelia výrazných hodnôt.“ (Sipko, 2014, s. 12) Športovci predstavujú hodnotový fenomén, ktorý môže prerásť aj ich samotný osobnostný profil. „V každom prípade idealizácia športovca v súčasných textoch je okrem iného výsledkom večnej túžby človeka priblížiť sa k dokonalosti.“ (tamže)
Pri hodnotení jednotlivých titulkov využívame v rámci analytického aparátu hodnotenia vychádzajúce zo škály od „negatívnych“ po „pozitívne“. Vychádzame pritom zo sémantiky jednotlivých titulkov skúmanej tiež vo vzťahu k danému kontextu. Vo väčšine prípadoch je pozicionovanie týchto hodnotení a ich približovanie sa k jednotlivým hodnotiacim pólom zjavné, tzn. nejde len o subjektívne hodnotiace úsudky.

3. VÝSLEDKY ANALÝZY

3.1 Vývoj od pozitívneho k negatívnemu
Podrobne sme skúmali 34 relevantných titulkov7 v slovenských a českých médiách i svetových agentúrach v čase po komunikačnej udalosti, ich vývoj, štruktúru i hodnotiace rezonancie. Pozrime sa najprv bližšie na to, ako je lexikálne vyjadrený gramatický subjekt v skúmaných titulkoch, ako sa označoval a aké konotácie vzbudzoval. Nie vždy bola z hľadiska hodnotenia explikovaného subjektu gramatickým subjektom samotná športovkyňa Anastasia Kuzminová, hoci bola hlavnou aktérkou referenčného komunikačného aktu i komunikačnej udalosti. Taktiež skúmame typy použitých jazykových prostriedkov. Jednotlivé titulky skúmame v chronologickom poradí.
Hneď prvá8 správa agentúry AP (9. 2. 2014, 13:00), ktorej obsah sa stal neskôr základom skúmanej „kauzy“9, stavia do základnej pozície gramatického subjektu samotnú športovkyňu, označenú priezviskom. Titulok: Defending champion Kuzmina wins biathlon gold.
Správa agentúry Reuters, vydaná o 3 hodiny a 46 minút neskôr, ktorá tiež obsahovala sporný titulok, pracovala už v titulku ako s gramatickým subjektom „domov“, v tomto kontexte aluzívnom, pričom samotná športovkyňa bola posunutá do pozície atribútu: Home sweet home for Slovak Kuzmina. Tento titulok sa môže javiť ako kontroverzný (v preklade je to „Domov, sladký domov“, pričom myslené je Rusko ako rodisko zlatej medailistky reprezentujúcej SR), ale ani z titulku, ani z kontextu celej správy nevyplýva, že by bol myslený negatívne. Správa je neutrálna, poukazuje na to, že Kuzminovej brat Anton Šipulin je ruským biatlonovým reprezentantom, tiež je olympijským medailistom a hry sa konali v Rusku, v rodisku oboch Šipulinovcov.
Slovenské médiá v danom čase adorovali A. Kuzminovú, čo sa prejavovalo aj v titulkoch a vyjadrení subjektu, portál denníka Pravda, navyše, zdôraznil miesto konania ZOH, pričom športovkyňa bola subjektom v druhom slede: Zlaté Soči! Anastasia Kuzminová obhájila titul z Vancouveru.
Na konci prvého dňa 9. 2. o 21:06 vyšiel na portáli denníka Sme článok, v ktorého titulku figurovala ako gramatický subjekt športovkyňa, ale zároveň titulok odkazoval na pasáž, ktorá sa v neskorších mediálnych interpretáciách ukáže ako problematická. Kuzminová: Som Slovenka narodená v Rusku. Z kontextu článku, ktorý mal žánrovo formu rozhovoru, vyplýva, že mohlo ísť o vyjadrenie z rovnakého prameňa (tlačovej konferencie), z akého čerpali agentúry AP a Reuters. Išlo o prvú zmienku o nami sledovanej téme v slovenských médiách.
Český denník Mladá fronta Dnes prišiel na druhý deň (10. 2. , na webe o 0:00) s titulkom, v ktorom ako gramatický subjekt prvej vety titulku nedominovala Kuzminová, ale predstavitelia populárnejšieho športu, hokejisti. Kuzminovou dotlačili hokejisti ke zlatu. Je pro vás, vzkázala Slovákům.
Portál najčítanejšieho slovenského denníka Nový čas Čas.sk priniesol 10. 2. o 9:30 správu, kde v titulku figurovala športovkyňa: Kuzminová prežila v Soči neuveriteľný deň: Takto opísala svoje pocity.
Už o 10:13 sa situácia zmenila a po pozitívne rezonujúcej správe zverejnil Čas.sk novú správu, ktorá odštartovala celú skúmanú „kauzu“. Za povšimnutie stojí, že hoci sa titulok posunul od podľa nášho subjektívneho hodnotenia výsostne pozitívneho do mierne negatívneho vyznenia, vyjadrenie gramatického subjektu sa z úradného priezviska „Kuzminová“ zmenilo na hypokoristikum „Nasťa“. Titulok obsahuje aj hodnotiace adjektívum („prekvapivé“) a ponecháva si otvorených viac sémantických možností. Kuzminovej prekvapivé vyjadrenia pre amerických novinárov: Nasťa, ako to teda je?
Práve uvedený článok môžeme považovať za prvý mediálny výstup (nielen v rámci Slovenska) s negatívnym vyznením voči A. Kuzminovej. Bol teda takpovediac „štartom kauzy“, keď sa daná komunikačná udalosť (pretlmočený výrok na tlačovej konferencii) začala interpretačne hodnotiť v mediálnom priestore. Kým samotný titulok vyznieva ešte nejednoznačne, v texte (v priebežne aktualizovanej komentovanej správe) sa objavili hodnotiace úsudky s negatívnou asociáciou, napríklad verbum „zabudla“10 (na krajinu, ktorej dres si oblieka), pričom si ale redakcia ponecháva pomyselné „zadné vrátka“ aj v texte, keď na jeho konci pripúšťa, že rozpory „mohli vzniknúť aj pre zlý preklad“.
Priamy konkurent Nového času, denník Plus 1 deň, resp. jeho internetový portál pluska.sk zareagoval na novú kauzu o 12:00, teda o necelé dve hodiny neskôr. Titulok vyznel tak, akoby časový odstup chcel dohnať údernosťou. Gramatickým subjektom je „Kuzminová“, ďalším je „Slovensko“. Titulok vyznieval voči jeho aktérke negatívne a bol zvýraznený výkričníkom (na porovnanie, Čas.sk mal na konci otáznik). Kuzminová prekvapila: Slovensko je pre mňa len krajinou, kde mám pas! Tento titulok sa pritom priebežne menil v reálnom čase, podľa toho, ako autori aktualizovali článok. K uvedenému titulku bolo neskôr doplnené „Kde je pravda?“ – teda s otáznikom na konci. Na druhý deň (11. 2. o 14:15) bol celý titulok znovu zmenený, pričom sa z krajne negatívneho pólu dostal do krajne pozitívneho. Titulok znel Američania11dokonale prekrútili Kuzminovej slová. Nasťa reprezentuje Slovensko s hrdosťou! Ako vyplýva z tohto titulku, gramatickým subjektom sú „Američania“ (v negatívnom vyznení12) a jednotlivé verbá možno považovať za zosilnené: nie „prekrútiť“, ale „dokonale prekrútiť“ (akoby tým implicitne mohli aj za predchádzajúci chybný titulok pri rovnakom texte) a [Nasťa] nie „reprezentuje“, ale „hrdo reprezentuje“ Slovensko. V druhom slede je gramatickýcm subjektom „Nasťa“, kde je jasný deixálny posun k familiárnosti (Nasťa, nie Kuzminová) a „Slovensko“, ktoré zvýrazňuje v kontexte s „Nasťou“ pozitívne vyznenie titulku.
Zmeny správania sa editorov Plusky a zmenené titulky postrehol aj portál mediaboom.sk. Vo svojom analyticky ladenom komentári poukázal aj na to, že zverejnený údajný citát je sémanticky nekonzistentný: „To, že kontroverzný citát nebude pravdou, dávali tušiť už Kuzminovej vyjadrenia pre slovenské médiá. V nich jednoznačne venovala svoje víťazstvo Slovensku a všetkým, ktorí jej držali palce a stáli pri nej nielen, keď sa jej darilo, ale aj v časoch, keď sa športovo trápila.“ (Hrčka, 2014)

3.2 Nasledujúci spätný posun od negatívneho k pozitívnemu

Športky.sk priniesli (10. 2. , 12:44) správu s titulkom, v ktorom je gramatický subjekt depersonalizovaný a dôraz sa prenáša na samotný výrok („slová“) určený „americkým novinárom“ a ktorý môže navodzovať negatívny kontext, keď dáva Kuzminovej údajný výrok do konštatačnej roviny. Kuzminovej slová pre amerických novinárov: Som ruskej národnosti a tu som doma.
Český portál iSport.blesk.cz priniesol správu s titulkom, v ktorej je subjektom Zlatá Kuzminová (teda s prívlaskom „zlatá“), pričom sloveso je zvolené neutrálne („zaskočila“)13. Zlatá Kuzminová zaskočila Slováky: Mám jen váš pas, doma jsem v Rusku.
V tejto situácii sa o 15:58 objavil negatívne ladený komentár na portáli SME.sk. Teda v tom istom médiu, ktoré večer predtým v rozhovore citovalo biatlonovú reprezentantku bez negatívneho vyznenia. Peter Morvay napísal komentár s negatívne ladeným titulkom Je vôbec naša? , v ktorom je meno športovkyne len zamlčaným podmetom, explikuje sa inkluzívne zámeno 1. osoby plurálu výrazne naznačujúce príslušnosť k societe, pričom ani otáznik úplne nerelativizuje negatívne vyznenie, ktoré je posilnené spochybňujúcou časticou „vôbec“. S rezonanciami titulku korešponduje aj obsah. Autor píše: „Kuzminová si Slovensko vybrala z pragmatických dôvodov, žije tu len niekoľko rokov, a aj keď si krajinu veľmi obľúbi, cíti sa tu dobre a je jej lojálnou občiankou, nestane sa za pár rokov iným človekom.“ Hoci aj v tomto prípade si ponecháva otvorených viacero možností („Ak to teda všetko poprekladali správne.“)
Nie A. Kuzminová, ale „americká agentúra“ dominovala titulku, s ktorým prišiel v ten deň (10. 2. 2014, 16:52) portál Pravda.sk. Postavil sa na stranu A. Kuzminovej, pričom zosilnene zvýraznil, že jej slová „totálne prekrútila“ americká AP. Americká agentúra AP totálne prekrútila Kuzminovej slová po víťazstve.
Nasledujúci deň (11. 2. 2014) si „žila“ kauza svojím životom. Obrat vo vyznení titulku na Pluska.sk sme už spomínali, podobne sa kauza vyvíjala aj na Čas.sk, ktorý priniesol článok s titulkom Poprask okolo Kuzminovej: Američania totálne prekrútili jej slová o Slovensku! Máme dôkaz! Jeho primárnym subjektom teda nebola A. Kuzminová, ale „Američania“, ďalšími ťažiskovými výrazmi boli „poprask“ a „dôkaz“, redakcia účinok zvýraznila výkričníkom. Posun k jeho pozitívnemu vyzneniu je zjavný. Portál SME.sk priniesol ďalší komentár, nazvaný Kádrovanie Kuzminovej. Sémantické ťažisko sa teda posunulo na slovo „kádrovanie“14, v tomto kontexte použité ako negatívny jav, avšak nie proti Kuzminovej, ktorá je tu v role objektu voči tým, ktorí ju „kádrujú“.
Za zmienku stojí titulok portálu Aktuality.sk, kde je kľúčovým slovom „útok“ a v texte sa píše o expresívnom a negatívnom statuse Borisa Kollára, vtedy mediálne exponovaného podnikateľa (neskoršieho politika), na sociálnej sieti. Útok na Kuzminovú: Kto jej vynadal? Komentovaná správa cituje Kollárov výrok, ktorý Kuzminovej odkazoval: „...pošlem ťa aj s tou medailou do r*ti!“ Neskôr mal tento komunikačný akt v mediálnom priestore dohru pri okázalom ospravedlňovaní sa Kollára (ako uvádzame nižšie).
Web špecializovaného denníka Šport prišiel s titulkom Kontroverzné vyjadrenie Kuzminovej? Tu je reakcia! V centre pozornosti je teda „vyjadrenie“, titulok obsahuje aj interpunkciu v podobe výkričníka. Hoci je „vyjadrenie“ označené ako „kontroverzné“, samotný titulok tak nevyznieva, čo zvýrazňuje i samotná správa. V nej je A. Kuzminová označená za „hrdinku“, pri citovaní „kontroverzného vyjadrenia“ je uvedená partikula „vraj“ a Anastasie Kuzminovej sa zastávajú kompetentní členovia olympijskej výpravy Juraj Sanitra a Ľubomír Souček.
Agentúra SITA dala v titulku dôraz na slovo „škandál“, samotný text vyznieval v prospech Kuzminovej: O škandále so zlým prekladom Kuzminovej nepovedali.
Naopak, český iSport. Blesk.cz vrátil do epicentra samotnú Kuzminovú v pozitívne vyznievajúcom titulku: Kde je Kuzminová doma? Nikdy Slovensko neopustí, tvrdí její tréner.
V rovnaký deň vyšiel aj blog obhajujúci športovkyňu so zámerne provokatívnym titulkom Je Kuzminová zlatokopka?! Jeho subjektom je Kuzminová, autor využíva hanlivý výraz „zlatokopka“. Samotný obsah je v (očakávanom) kontrapunkte voči titulku a Ladislav Križan sa Kuzminovej jednoznačne zastáva a kritizuje už spomínaný Morvayov komentár, ktorý označil za „ohavný“.
Kauza nabrala za necelé tri dni mediálnych interpretácií medzinárodný rozmer, pričom sa do nej aktívne vložil šéf slovenskej diplomacie. Agentúra SITA 12. 2. vydala správu, v ktorej sa minister zahraničných vecí Slovenskej republiky Miroslav Lajčák (aj v titulku sa stáva hlavným aktérom a gramatickým subjektom) ospravedlňuje olympioničke. Lajčák sa ospravedlnil Kuzminovej za nechutný cirkus.
Nasledujúci deň, 13. 2. 2014, sa neobjavili žiadne správy v súvislosti s kauzou, avšak nami skúmaná komunikačná udalosť bola znovunavodená po tom, čo sa do kauzy vložil manžel A. Kuzminovej Daniel, ktorý aj vo viacerých titulkoch prebral úlohu gramatického subjektu: Kuzminovej manžel rozhodol: Nasťa, so slovenskými novinármi nehovor! ; Daniel Kuzmin udelil slovenským médiám červenú kartu. V jednom prípade sa v centre ocitli obaja manželia: Kuzminovcov sa dotkol škandál okolo AP. Médiá dostali červenú. Všetky! V niekoľkých prípadoch sa do epicentra titulkov vrátila aj športovkyňa ako „Kuzminová“, resp. „sklamaná Kuzminová“. Sklamaná Kuzminová cítila únavu, odmietla printové média15; Kuzminová neodpovedá novinárom, hnevá sa na zlý preklad.
V tejto súvislosti sa z rámca mediálnych výstupov vymyká komentár Leonarda Popoviča z Plus jeden deň, ktorý vyšiel na portáli Pluska.sk s titulkom: Náš názor: Pán Kuzmin, na čo to celé bolo? Škodíte iba Nasti. Práve v médiu, ktoré v predchádzajúcich dňoch najnegatívnejšie reagovalo na skúmanú komunikačnú udalosť, sa objavil článok s titulkom, kde sa priamo oslovuje manžel A. Kuzminovej, a to zosilnene, spojením „pán“ plus úradné priezvisko. Autor teda využil negatívnu, formálnu zdvorilosť16, ktorou sa zväčšuje odstup medzi autorom textu (médiom) a osobou pomenovanou v titulku. V kontraste s týmto subjektom je športovkyňa vykreslená pozitívne, dokonca až ako obeť, čo autor demonštruje aj zvolenými jazykovými prostriedkami, pričom je znova prítomný familiárny posun z „Kuzminovej“ na „Nasťa“.
Týmto komentárom sa hlavná etapa kulminujúcej kauzy uzatvára. V slovenských masmédiách sa ešte objavili dva články, v ktorých je subjektom nie A. Kuzminová, ale už zmienený B. Kollár, jeho status proti nej a následné ospravedlnenie. Nina Košecká z týždenníka Plus 7 dní publikovala na portáli Pluska.sk 19. 2. 2014 analytickú rozšírenú správu s titulkom Boris Kollár sa obul do Kuzminovej: Pošlem ťa aj s medailou do... ! Nepodpísaný autor v týždenníku Život priniesol hybridný mix rozšírenej správy, analýzy a PR článku s titulkom Kollár poslal zlatú Nasťu do r*ti: Priznávam, bola to chyba! V ďalšom období sa už táto kauza v médiách neobjavovala.

4. REZONANCIE KAUZY V OFICIÁLNYCH MÉDIÁCH PO ZOH

Za symptomatickú bodku za touto kauzou môžeme považovať vydanie oficiálnych publikácií o ZOH v Soči. (Ne)opis celej tejto kauzy v nich naznačujú rozdielne chápania a rezonancie danej komunikačnej udalosti. Kým na Slovensku akoby bola „vyriešená“, veď „Kuzminová je naša“, tak v Českej republike sa bralo ako fakt, že sa v Soči prihlásila k rodnej krajine ako ku svojej domovine.
Oficiální publikace Českého olympijského výboru Soči 2014 obsahuje fejtón Milana Tesařa s názvom O zradě, která se nekonala (Tesař, 2014, s. 91)
Vyhrát zlatou medaili v mé domovské zemi je velká věc. Mám slovenský pas, ale stále jsem Ruska, “ řekla zlatá biatlonistka. V tu chvíli si na krk přes zlatou medaili pověsila v očích mnoha slavících Slováků ceduli ZRADA. Bodla nás do zad! Vždyť my jí dali pas a umožnili reprezentovat Slovensko, když na ni doma zapomněli. Ačkoli „doma“ je Anastasia Kuzminová v Rusku, kde čtyřiadvacet let žila a v jehož dresu jezdí i její bratr Anton Šipulin, vyvalila se hořkost a horečnatá snaha zjistit, zda se její láska ke Slovensku neztratila někde v překladu rozhovoru. K nedorozumění však došlo jindy, mezi těmi, kteří nechápou, že bigotní sportovní nacionalismus není na místě. A těm tlumočník nepomůže. […] V preambuli Olympijské charty ani jednou nezazní slovo vlast, stát, národ. Píše se tu o přátelství, solidaritě a fair play. […] V euforii po vítězném závodě v rodné zemi řekla pravdu. Totiž papírově môže být člověk čímkoli, klidně falešným spasitelem, ale mateřské znaménko zůstává pořád na jednom místě. To nás naučil už Limonádový Joe. (tamže)

Naopak, v slovenskej publikácii Soči 2014, XXII. zimné olympijské hry, ktorú pre Slovenský olympijský výbor autorsky pripravil Ľ. Souček, inak tiež tlačový atašé výpravy, nie je ani jedna zmienka o celej kauze. (Souček, 2014)
Hoci téma nacionality sprevádza Anastasiu Kuzminovú od začiatku jej slovenskej anabázy až do konca kariéry, z mediálneho diskurzu na Slovensku sa sočská kauza vytratila a prestala vzbudzovať kontroverzie. Neobjavila sa ani v budúcnosti, zvlášť nie po ďalších ZOH v roku 2018. „Po Pjongčangu sa stala najúspešnejšou slovenskou olympioničkou histórie. Ako prvá biatlonistka na svete získala zlato na troch po sebe idúcich olympiádach a je historicky najúspešnejšia v individuálnych súťažiach.“ (Lehoťan, 2019b, s. 17)

5. ZÁVER

Na základe získaných výsledkov môžeme dôjsť k viacerým záverom. Je zaujímavé, že hoci na Slovensku sa kauza skúmanej komunikačnej udalosti prakticky skončila bezprostredne po olympiáde v roku 2014, v českom mediálnom prostredí sa objavila priamo v oficiálnej publikácii o ZOH. Navyše, v podobe naznačujúcej, že pôvodné novinové správy, neskôr označené za citujúce zle pretlmočené slová, sa nemýlili. Na Slovensku sa po tejto kauze začal celý mediálny obraz „Nastenky“ pretvárať a po ďalších ZOH bol vykresľovaný ako „náš“, slovenský, vlastenecký, pozitívny a úspešný.
K našim zisteniam patrí, že Anastasia Kuzminová, hlavná aktérka komunikačnej udalosti, nebola vždy hlavným subjektom v titulkoch. Jej rola sa menila. Od prvotných oslavných titulkov sa subjektom kľúčovými slovami vyjadrenými zväčša ako gramatické subjekty vety stali „slová“, „vyjadrenia“, „škandál“, „poprask“, dôkaz“, cez „amerických novinárov“ a „agentúru AP“ až po osoby: Lajčák, Kollár, Kuzmin... Kauza si v mediálnom prostredí žila svojím životom.
V prípade výskumnej otázky týkajúcej sa výberu jazykových prostriedkov sme zistili, že médiá využili celé spektrum emotívne ladených slov, od familiárnych oslovení po vulgarizmy. Vyznenie titulkov bolo v priebehu siedmich dní najprv pozitívne, potom sa preklopilo do negatívneho pólu, v ktorom ale dlho nezotrvali. Kauza sa pomaly dostávala do pozitívneho módu (keď sa „našiel iný vinník“), ktorý ešte nakrátko rozrušil manžel A. Kuzminovej a podnikateľ a neskorší politik Boris Kollár.
Zistili sme, aké bolo správanie sa médií v reálnom čase. Keď jeden slovenský bulvárny titul prišiel s týmto škandálom, pričom bol ešte opatrný a dal v titulku otáznik, jeho hlavný konkurent ho o dve hodiny nasledoval so zosilneným titulkom. S pribúdajúcimi informáciami bol to ale práve ten druhý portál, ktorý musel titulok „riediť“, zmierňovať, až ho preklopil (pri tom istom článku) do pozitívneho pólu, kým prvý bulvárny portál ponechal titulok v nezmenenej podobe. Zaznamenali sme tiež výskyt komentárov z oboch názorových pólov v jednom a tom istom  mienkotvornom denníku.
Analýza potvrdila, že jeden zjavne v dobrom myslený, hoci vnútorne protirečivý výrok vyvolal mediálny škandál až s geopolitickými (reakcia ministra) dosahmi a odhalila správanie sa médií pri citlivých témach, ktoré sa môžu objavili tam, kde ich pôvodne nečakali.

Michal Frank vyštudoval magisterský odbor vzdelávanie dospelých v špecializácii kulturológia a obhájil rigorózne konanie v odbore andragogika. Momentálne je v záverečnom ročníku externého doktorandského štúdia v odbore všeobecná jazykoveda, venuje sa problematike športovej žurnalistiky v slovenskom mediálnom prostredí. Od roku 1997 pôsobí ako novinár, je redaktorom regionálneho denníka Korzár. Jeho domovská stránka je www.frenky.sk.
Kontakt: frank.presov@gmail.com
LITERATÚRA

Bakaj, M. (2019). Inšpiratívna Nasťa. Pravda.sk [online], 2. 10. 2019 [Cit. 2019-11-03] Dostupné na internete: ˂https://sport.pravda.sk/myslim-si/clanok/527937-nazor-inspirativna-nasta

Balabánová, J. (2009). Novinové titulky z hlediska syntaktického. Bakalářska práce. Brno: Masarykova univerzita, Pedagogická fakulta, katedra českého jazyka.

Bartošek, J. (1997). Jazyk žurnalistiky. In F. Daneš et al. , Český jazyk na přelomu tisíciletí. Praha: Academia.

Bočák, M. (2008). Diskurz ako predmet transdisciplínárneho výskumu. In M. Bočák, J. Rusnák (eds.), Médiá a text II. , Prešov: Filozofická fakulta PU v Prešove.

Cingerová, M, Motyková, K. (2017). Úvod do diskurznej analýzy. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave.

Česká tisková kancelář. (2019). Světový biatlon přišel o jednu z největších hvězd. Kuzminová dala kariéře definitivní sbohem. iRozhlas.cz [online], 2. 10. 2019 [Cit. 2019-11-03] Dostupné na internete: ˂https://www.irozhlas.cz/sport/zimni-sporty/biatlon-anastazia-kuzminova-konec-kariery_1910022140_mim˃

Foucault, M. (2006). Rád diskurzu. Bratislava: Agora.

Guzi, Ľ. , Sipko, J. Mertová, N. , Blaho, M. (2017). Historizmy ako predmet lingvokultúrnych skúmaní Vysokoškolská učebnica. Prešov: Prešovská univerzita v Prešove, Filozofická fakulta.

Hirschová, M. (2006). Pragmatika v češtině. Olomouc: Univerzita Palackého v Olomouci, Filozofická fakulta

Hoffmanová, J. (1997). Stylistika a… Současná situace stylistiky. Praha: Trizonia.

Hrčka, M. [koordinátor projektu mediaboom.sk]. (2014). Kuzminovej trénera nahnevali pochybnosti slovenského bulváru: “Nasťa Slovensko miluje!” Novinári menili titulky. mediaboom.sk [online], 11. 2. 2014 [Cit. 2019-11-03] Dostupné na internete:
˂https://mediaboom.sk/showbiz/kuzminovej-trenera-nahnevali-pochybnosti-slovenskeho-bulvaru-nasta-slovensko-miluje-novinari-menili-titulky

Chloupek, J. a kol. (1991). Stylistika češtiny. Praha: SPN.

Ivanová, M. (2011). Syntax jazyka slovenského. Prešov: Vydavateľstvo Prešovskej univerzity.

Ivanová, M. , Sokolová, M. , Kyseľová, M. , Petrovská, V. (2014). Valenčný slovník slovenských slovies na korpusovom základe. Prešov: Prešovská univerzita v Prešove, Filozofická fakulta.

Kačala, J. , Pisárčiková, M, Považaj, M. [red.]. (2003). Krátky slovník slovenského jazyka. 4. dopl. a upr. vydanie. [autorský kolektív Doruľa, J. , Kačala, J. , Marsinová, M. , Masár, I. , Michalus, Š. , Peciar, Š. , Pisárčiková, M. , Považaj, M. , Slivková, V. , Smiešková, E. , Tibenská, E. , Urbančok, M.]. Bratislava:Veda

Kořenský, J. , Hoffmanová, J. , Müllerová, O. , Jaklová A. (1999). Komplexní analýza komunikačního procesu a textu. České Budějovice: Jihočeská univerzita v českých Budějovicích, Pedagogická fakulta.

Lehoťan, I. (2019a). Anastasia Kuzminová – príbeh lásky, odvahy, talentu a grandiózneho úspechu. Šport – sport.aktuality.sk [online], 4. 10. 2019 [Cit. 2019-11-03] Dostupné na internete: ˂https://sport.aktuality.sk/c/415597/anastasia-kuzminova-pribeh-lasky-odvahy-talentu-a-grandiozneho-uspechu

Lehoťan I. (2019b), Biatlon. In P. Pašuth (ed.), Z. Kríž a kol. Kronika športu 2018. Bratislava: Šport Press.
Mistrík, J. (1997). Štylistika. (Tretie, upravené vydanie). Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo.

Mlčoch, M. (1999). Titulek ve sportovní publicistice. Studia philologica 9. s. 7–22.

Sipko, J. (2014). Mená športovcov ako nositele hodnôt. In L. Regrutová, J. Rusnák (eds.). Médiá a text 4. Prešov: Prešovská univerzita v Prešove, Filozofická fakulta.

Souček, Ľ. (2014). Soči 2014, XXII. zimné olympijské hry. Bratislava: Fortina Libri, Perex.
Štefančík R. , Dulebová I. (2017). Jazyk a politika. Jazyk politiky v konfliktnej štruktúre spoločnosti. Bratislava: Vydavateľstvo Ekonóm.
Tesař, M. , Šubrt, M. (2014). Soči 2014. Oficiální publikace Českého olympijského výboru. Praha: Mladá fronta.

Willemsen, E. (2014). Defending champion Kuzmina wins biathlon gold. AP.org [online], 9. 2. 2014, [Cit. 2019-11-03] Dostupné na internete: ˂https://apnews.com/0ef5b9df6dc641dba0cbf0b6ff3636a3˃

Zoznam zdrojov citácií z analyzovaných textov
(v chronologickom poradí)

Willemsen, E. (9. 2. 2014, 13:00). Defending champion Kuzmina wins biathlon gold. AP.org.
Pluska.sk [autor neuvedený]. (9. 2. 2014, 15:10). Famóznym výkonom za zlatom“ Kuzminová obhájila na ZOH prvenstvo spred štyroch rokov. Pluska.sk.
Pravda.sk [autor neuvedený]. (9. 2. 2014, 15:12 [aktualizované 17:06]). Zlaté Soči! Anastasia Kuzminová obhájila titul z Vancouveru. Pravda.sk.
Filin, P. , Trško, M. , TASR, SITA. (9. 2. 2014, 16:22 [ukončené online spravodajstvo]). Kuzminová suverénne obhájila zlato v šprinte. SME.sk.
Pretot, J. (9. 2. 2014, 16:46). Home sweet home for Slovak Kuzmina. Reuters.com.
Šebela, M. (9. 2. 2014, 21:06). Kuzminová: Som Slovenka narodená v Rusku. SME.sk.
TASR [autor neuvedený]. (9. 2. 2014, 21:36). Kuzminovej pomohlo číslo z Vancouveru i synove slová. TASR/Teraz.sk.
Kučerová, M. (10. 2. 2014, 0:00). Kuzminovou dotlačili hokejisti ke zlatu. Je pro vás, vzkázala Slovákům. MF Dnes/idnes.cz.
Čas.sk [autor neuvedený]. (10. 2. 2014, 9:30). Kuzminová prežila v Soči neuveriteľný deň: Takto opísala svoje pocity. Čas.sk.
Čas.sk [autor neuvedený]. (10. 2. 2014, 10:13). Kuzminovej prekvapivé vyjadrenia pre amerických novinárov: Nasťa, ako to teda je? Čas.sk.
Pluska.sk [autor neuvedený]. (10. 2. 2014, 12:00 [aktualizované až do 11. 2. 2014, 14:15]). Kuzminová prekvapila: Slovensko je pre mňa len krajinou, kde mám pas! [doplnené o „Kde je pravda?“ a následne zmenené na druhý deň zmenený na „Američania dokonale prekrútili Kuzminovej slová. Nasťa reprezentuje Slovensko s hrdosťou!“]. Pluska.sk.
Športky.zoznam.sk [autor neuvedený]. (10. 2. 2014, 12:44). Kuzminovej slová pre amerických novinárov: Som ruskej národnosti a tu som doma. Športky.zoznam.sk.
iSport. Blesk.cz [autor neuvedený]. (10. 2. 2014, 13:48). Zlatá Kuzminová zaskočila Slováky: Mám jen váš pas, doma jsem v Rusku. iSport. Blesk.cz.
Morvay, P. (10. 2. 2014, 15:58). Je vôbec naša? SME.sk.
Pravda.sk [autor neuvedený]. (10. 2. 2014, 16:52). Americká agentúra AP totálne prekrútila Kuzminovej slová po víťazstve. Pravda.sk.
Hrčka, M. [koordinátor projektu mediaboom.sk]. (11. 2. 2014 [čas neuvedený] ). Kuzminovej trénera nahnevali pochybnosti slovenského bulváru: “Nasťa Slovensko miluje!” Novinári menili titulky. mediaboom.sk.
Čas.sk [autor neuvedený]. (11. 2. 2014, 13:00). Poprask okolo Kuzminovej: Američania totálne prekrútili jej slová o Slovensku! Máme dôkaz! Čas.sk.
Pluska.sk [autor neuvedený]. (11. 2. 2014,14:15 [upravený a zaktualizovný už citovaný predchádzajúci článok]). Američania dokonale prekrútili Kuzminovej slová. Nasťa reprezentuje Slovensko s hrdosťou! [pôvodný titulok, 10. 2. 2014, 12:00: Kuzminová prekvapila: Slovensko je pre mňa len krajinou, kde mám pas!]. Pluska.sk.
Bella, T. (11. 2. 2014, 14:32). Kádrovanie Kuzminovej. SME.sk.
Aktuality.sk [autor neuvedený]. (11. 2. 2014, 16:00). Útok na Kuzminovú: Kto jej vynadal? Aktuality.sk.
Jasenka, J. , TASR. (11. 2. 2014, 16:06). Kontroverzné vyjadrenie Kuzminovej? Tu je reakcia! Sport.sk.
SITA [autor neuvedený]. (11. 2. 2014, 18:46). O škandále so zlým prekladom Kuzminovej nepovedali. SITA/Webnoviny.sk.
iSport. Blesk.cz [autor neuvedený]. (11. 2. 2014, 19:35). Kde je Kuzminová doma? Nikdy Slovensko neopustí, tvrdí její tréner. iSport. Blesk.cz.
Križan, L. (11. 2. 2014, 23:59). Je Kuzminová zlatokopka?! Blog. SME.sk.
SITA [autor neuvedený]. (12. 2. 2014, 21:06). Lajčák sa ospravedlnil Kuzminovej za nechutný cirkus. SITA/Webnoviny.sk.
Korbel, M. , Popovič, L. (14. 2. 2014, 18:29 [aktualizované 19:19]). Kuzminovej manžel rozhodol: Nasťa, so slovenskými novinármi nehovor! Plus jeden deň/Pluska.sk.
SITA [autor neuvedený]. (14. 2. 2014, 18:30). Sklamaná Kuzminová cítila únavu, odmietla printové médiá. SITA/Webnoviny.sk.
Šebela, M. , TASR, SITA. (14. 2. 2014, 18:35). Kuzminová neodpovedá novinárom, hnevá sa na zlý preklad. SME.sk.
TASR [autor neuvedený]. (14. 2. 2014, 19:11). Daniel Kuzmin udelil slovenským médiám červenú kartu. TASR/Teraz.sk.
Pravda.sk [autor neuvedený]. (14. 2. 2014, 19:36). Kuzminovcov sa dotkol škandál okolo AP. Médiá dostali červenú. Všetky! Pravda.sk.
iSport. Blesk.cz [autor neuvedený]. (14. 2. 2014, 21:25). Kuzminová ignorovala slovenské novináře. Přikázal jí to manžel! iSport. Blesk.cz.
Popovič, L. (15. 2. 2014, 0:00). Náš názor: Pán Kuzmin, na čo to celé bolo? Škodíte iba Nasti. Plus jeden deň/Pluska.sk.
Košecká, N. (19. 2. 2014, 21:00). Boris Kollár sa obul do Kuzminovej: Pošlem ťa aj s medailou do... ! Plus 7 dní/Pluska.sk.
Život/redakcia [autor neuvedený]. (28. 2. 2014, 0:00). Kollár poslal zlatú Nasťu do r*ti: Priznávam, bola to chyba! Život/Život.sk [pôvodne dostupné na zivot.cas.sk, neskôr dostupné na zivot.pluska.sk].

 
22.12.2020 | Pridal: Michal Frank | Šport | čítané: 241 krát