frenky.sk

http://frenky.sk/clanok/128/texty_piesni_-_seminarna_praca.html

Texty piesní - seminárna práca

Toto seminárna práca písaná na tému textov piesní v populárnej hudbe. Pôvodný text vznikol v I. ročníku (šk. rok 1996-97) na predmet Základy sociolingvistiky. Neskôr som text trochu pozmenil (do terajšej podoby), keď som seminárnu prácu predložil v predmete Umelecká kultúra: Hudba, vo IV. ročníku (šk. rok: 1999/2000). Tomu je prispôsobený aj úvod a záver, toho si teda príliš nevšímajte...

Úvod

„Spev, umenie vyjadriť hlasom citové hnutia, bol základným prameňom hudby. Ľudský hlas, najpresvedčivejší a najprirodzenejší hudobný nástroj, sa však premieňal. Jeho premena v kultivovaný nástroj podľa našich estetických predstáv prebiehala tisícročia.“ (Šíp, Ladislav, Řeč tónů - Umění vnímat umění, Horizont - Malá moderní encyklopedie, Praha, 1985, str. 43)

Spev nebol a nie je spravidla vydávaním určitých tónov bez zmyslovej podstaty, ale tieto tóny majú aj určitý obsah. Ten sa k percipientovi dostáva prostredníctvom textu. Tvorí text dôležitú súčasť jednotlivých piesní, alebo slúži iba ako doplnok? Táto otázka bude jednou zo základných, ktorými sa táto práca zaoberá. Zameriame sa v nej na súčasnú populárnu hudbu (nazývanú tiež modernou hudbou) a jej jednotlivé subkutúry, aj keď „umelá pieseň na svetské texty - tak, ako sa s ňou stretávame na koncertných pódiách - je z doby klasicimu. V tvorbe Haydna, Mozara i Beethovena nájdeme nemálo piesní.“ (Šíp, Ladislav, Řeč tónů - Umění vnímat umění, Horizont - Malá moderní encyklopedie, Praha, 1985, str. 50)

Nebudeme písať povedzme len o piesňach à capella, v ktorých je jediným hudobným nástrojom ľudský hlas, a teda text v nich tvorí podstatnú zložku, alebo o textoch (libretách) v opernej tvorbe, kde nehrajú najdôležitejšiu úlohu, ale rozoberieme si problematiku úloh textov piesní v populárnej hudbe -podrobnejšie a dôkladnejšie.

Niečo z histórie českej a slovenskej pop-music

K rock´n´rollu patrí angličtina tak, ako patrí k opere taliančina, k čardášu maďarčina či k šansónu francúzština. Napriek tomu nemožno tvrdiť, že by slovenský, respektíve český jazyk nemal v populárnej hudbe svoje miesto. Vždy však záleží na tom, ako sa s jazykom nakladá. Ak sa s nim nakladá správne, nie je potom už také podstatné, o aký jazyk ide.

Česká i slovenská populárna hudba, ale platí to aj všeobecne o kultúre, bola vždy rozdielna, no zároveň nemali by sme pri posudzovaní jednej kultúry opomínať tú druhú. Treba vziať do úvahy najmä podobnosť oboch jazykov.
Pri téme úlohe textov v populárnej hudbe začnime rock´n´rollom, ktorý možno považovať za základ mainstreamu, t. j. hlavnému prúdu populárnej hudby. Z rockandrollového podhubia šesťdesiatych rokov vzišiel celý rad interpretov, ktorí sa postupne uchytili v country (Pavel Bobek), pope (František Ringo Čech Viktor Sodoma, Jiří Korn a v podstate aj Karel Gott), alebo rocku (Olympic).

Český sa rock´n´roll nazýva bigbít. Tento názov pravdepodobne vznikol z nesprávneho komentára niektorého zo vtedajších šlágrov, ktoré a do našich končín dostávali prostredníctvom rádia Luxemburg (z angl. „big beat“ = silný, dobrý rytmus). Naviac slovo rock´n´roll nútene bolo v tom čase tabu (toto tabu trvalo zrejme až do sedemdesiatych rokov kedy ho použila východonemecká skupina Pudhys, takže už to bolo v poriadku).

Zaujímavé je, že podobným spôsobom ako bigbít vzniklo v češtine a slovenčine viacero slov. Napríklad džínsové (?!) nohavice boli sa nazývajú „rifle“, podľa prvej, u nás dostupnej, firmy ktorá ich vyrába. Alebo sovo „xerox“ je používané tiež všeobecne, aj keď dostalo pomenovanie podľa firmy vyrábajúcej kopírovaciu techniku - Rank Xerox. V poslednom čase sa takýmto slovom takmer stalo pomenovanie „eurotel“. Pod ráznym nástupom konkurenčnej značky však zmizlo toto slovo spolu s monopolom Eurotelu a pre mobilné telefónne aparáty sa masovo rozšírilo pomenovanie „mobil“.

V období rozkvetu bigbítu nastal aj rozkvet textárov. Prevažne šlo o prevzaté texty, častokrát veľmi voľne, alebo foneticky („Slib mi dej…“ - znela česká verzia Yesterday v podaní skupiny Synkopa), no robili sa aj pôvodné texty. Spievalo sa česky (Jiří Grssman, Pavel Chrastina, F. R Čech), anglicky (Matadors, Soulmen, Beatmen) i slovensky (Prúdy).

Sedemdesiate roky boli pohromou aj pre populárnu hudbu a práve v nich a ukázalo, kto si ako za svojou hudbou stál a pre koho bola en póza, či zárobok.
Zaujímavý jav sa vykryštalizoval v osemdesiatych rokoch. Platí to všeobecne pre celú scénu populárnej hudby, ale zostaňme pri textároch: v Čechách ovládli textársky mainstream - povedané orwellovskou terminológiou - veršotepci teda autori píšúci gýčové texty, bez invencie a s absenciou nejakého vážnejšieho zmyslu. Na Slovensku sa zatiaľ vytvorila silná skupina mainstreamových textrov s vlastným rukopisom. Do prvej spomínanej skupiny patria veršotepci jako Václav Hons, Boris Janíček, Jan Krůta, Pavel Cmíral, Jiří Oulík, čo František Řebíček. Pre týchto „umelcov“ bola textárčina len biznisom a ich mená nachádzame pri všemožných interpretoch. Naviac mnoho mien bolo v skutočnosti pseudonymom (aby to nebilo do očí). Napríklad Janíček sa v skutočnosti volá Pergner apod. Dôvodom takéhoto skladania od Šavla do Pavla“ nebolo samozrejme nič iné, než tantiémy. Spomeňme v tejto súvislosi napríklad hit ostravského Citronu Jen si od plic zanadávej, z ktorého urobil Václav Hons „Vezmi si mě jako dárek“. Možno aj vďaka textárom prežívala slovenská pop-music osemdesiatych rokov boom aj v Čechách. Texty Kamila Peteraja, Borisa Filana, ale tiež Ľuboša Zemana, Martina Sarvaša, Daniela Mikletiča, Petra Nagya, Petra Uličného či Miroslava Žbirku sa s produkciou vyššie menovaných pánov takmer nedajú porovnávať. Boli o niekoľko tried vyššie. V Čechách boli takýto textári skôr v úzadí (Ivan Hlas, Josef Vondrášek) a kritériá elementárneho vkusu spĺňali v mainstreame azda len Zdeněk Rytíř, Michael Prostějovský (ak mal dobrý deň), Pavel Vrba, Pavel Kopta a nezmar Pavel Borovec.

Súviselo to aj s pomermi na vtedajšom „trhu“ populárnej hudby. Český hudobný priemysel ovládli klany, na ktorých čele boli bossovia Šteidl, Vágner, Janeček a Hannig. Tieto klany produkovali gýčovitých umelcov typu Kotvald - Hložek, Michal David, Michal Penk, či Sagvan Tofi. Presadiť sa do širokého povedomia mimo tohto štvorlístka bolo takmer nemožné. Na Slovensku sa naopak presadzovali relatívne svojprávne skupiny a osobnosti, ktoré sú úspešné dodnes (Elán, Žbirka, Hammel, Lehotský, Nagy, Grigorov, Műller, Gombitová…). Aj vďaka tejto skutočnosti sa Čechách tak darilo undergroundovým a alternatívnym interpretom, zatiaľ čo na Slovenku prakticky neexistovali.

Pre názornosť a porovnanie si uveďme dva texty. Oba hovoria o darčeku pre blízku osobu, oba sú formálne (rovnako) kvalitné, oba sa objavili v roku 1984 a oba boli v tej dobe hitmi. Napriek tomu je medzi nimi jeden zásadný rozdiel. Zatiaľ čo jeden text je milou poetickou veršovankou, druhý je bohapustý gýč:

„Dostal jsem právě písemný vzkaz,
že prý tu se mnou strácela jen čas
uteče spousta vody v řece
než ji zas potkám v diskotéce

Může být z nás dvou světový pár,
jestli se zmůžu dát ji věcný dar,
až mi to dojde vrátit se s ním,
bez ní se ploužák nenaučím.

Céčka, sbírá céčka, v tom je ta léčka,
A já jsem o tom neměl ani zdání,
céčka, sbírá céčka tak co mi brání,
jen aby sehnal je a běžel za ní…“

-–

„Pozri, čo pre teba mám,
pozri na ten zázrak,
spadol z neba práve nám,
zo sféry vzduchoprázdna.

Pozri, čo pre teba mám,
Usmej s na chvíľu,
Napriek všetkým dohodám
Chce to zmenu štýlu.

Pozri, čo mám, splnil sa tvoj sen,
tebe ho dám, čo si myslíš viem…“

Populárna hudba ako konzumný produkt

Všade vo svete je v centre pozornosti najmä komerčných rozhlasových staníc, či ďalších médií tzv. stredný prúd (mainstream, middle of the road) populárnej hudby. Je to pochopiteľné, pretože tento mainstream je prijateľný pre širokú verejnosť, a tým pádom aj predajný. Klasická hudba sa naopak ocitá na okraji verejného záujmu a stáva sa závislá na štátnych dotáciách, grantoch, čo veľkorysosti mecenášov. Venuje sa jej síce veľa ľudí, a to s nadšením, avšak oproti mainsteamu populárnej hudby je to len zlomok.

Práve v populárnej hudbe tvorí text dôležitú súčasť. Aj keď nie až tak dôležitú, ako by sa mohlo zdať. Zaostrime preto na mainstream, ale i jednotlivé subkultúry populárnej hudby, a popíšme si, akú má kde textová zložka funkciu.

Súčasným trendom, ktorý sa rozvojom informačných a komunikačných technológií len znásobuje, je produkcia piesní „na jedno použitie“. Tie nútia poslucháča - konzumenta kupovať vždy nové a nové produkty. Platí to predovšetkým pre diskotékový štýl dancefloor. Produkcia neustálych noviniek v tomto štýle je pre hudobné vydavateľstvá dôležitá, pretože prináša nemalý zisk za relatívne nízke náklady. Táto produkcia je určená predovšetkým pre tínedžerov, pretože práve oni sú ochotní utratiť za prílev aktuálnych hitov nemalú časť svojho vreckového.

Po textárskej stránke ide pri hudbe dancefloor napospol o samé banality a ak má byť hit úspešný, nesmú v ňom chýbať variácie na tému lásky alebo sexu. Obľubu si získavajú vďaka svojej spevnosti a ľahkej zapamätateľnosti refrénu. Ďalším rozrastajúcim trendom sú coververzie. Coververzia (remake) je novou úpravou starého hitu.

Spojiť „staré“ a „mladé“ znamená v slovníku hudobných vydavateľstiev rozšírenie potencionálneho publika (čiže kupujúcich), ľahkú dostupnosť do rozhlasových staníc (vyhovuje im totiž práve to, čo je nové no zároveň známe) a v konečnom dôsledku zisk. V Čechách sa táto situácia dostala momentálne takmer do extrémnej polohy, keď už väčšina zo špičky pop-music spieva len prevzaté piesne.

Môže predať pieseň jej text? Určite si takúto otázku položili všetci hudobní biznismeni. Aj keď je text iba jednou z mnohých zložiek výsledného komerčného hudobného produktu, odpoveď prekvapivo znie: „Áno.“ Táto správa však je pre samotných textárov skôr Jóbovo zvesťou než príjemným prekvapením. Texty síce môžu predávať výsledné produkty, avšak tieto texty musia byť chytľavé, ľahko zapamätateľné, zrozumiteľné a predovšetkým primitívne. Žiadna poetika, žiadna filozofia, žiadne posolstvo… Medzi najpredávanejšie skupiny patria práve také, ktoré svoju tvorbu založili na priamočiarych primitívnych textoch s jednoduchou hudobnou zložkou. Kabárt, Orlík, Landa, Alkehol a ďalší prežívajú svoj vrchol a predávajú desaťtisíce albumov s textami o „chlaste a ženských“. Naviac prvoplánovane podanými.

Česká skupina Braník, ktorá takéto texty naviac okorenila poriadnou dávkou rasizmu, bola síce úspešná, ale len chvíľu. Jej členovia boli za primitívny rasizmus trestne stíhaní a odsúdení.

Texty v rôznych žánroch populárnej hudby

O čo je nudnejší mainstream populárnej hudby, o to je zaujímavejšia funkcia textov v jej jednotlivých žánroch.
Nedá sa zmapovať všetky subkultúry, pretože ich veľkosť, štruktúra, význam i počet sa neustále mení, avšak nazrieme aspoň do niektorých.
Rocková hudba je veľmi široký pojem, preto si ju orientačne rozdeľme na tri podštýly: hard rock, heavy metal a extrémny metal.

Hard rock. Predstavuje „klasickú školu“ rockovej hudby a nemožno ho považovať za žáner v populárnej hudbe okrajový. Textové námety hľadá vo filozofii, mystike, histórii, ale aj vo vzťahoch medzi dvoma osobami opačného pohlavia.

Najpozoruhodnejší príklad je skladba skupiny Led Zeppelin - Stairway To Heaven (Schody do neba), ktorá - ako raz uviedol magazín pre ženy Cosmopolitan - je jednou z vecí, ktoré muži na ženách nedokážu pochopiť. Ako je vraj možné, že sa ženám nemôže páčiť taká nádherná pomalá pieseň. (Ďalšou z „nepochopieľných“ vecí bolo napríklad to, prečo chodia ženy na záchod vo dvojici.) Pieseň Stairway To Heaven však zrejme naozaj bude plná podprahových vnemov. Napríklad ako ten už priam legendárny, že ak si ju pustíme odzadu, ozve sa nám „I live with Satan“ (žijem o diablom), či iné pekelné odkazy. Autor textu ju dnes sám nemá rád, pretože je príliš upnutá na Boha. Tak si teda vyberte…

Skupiny hrajúce extrémne podštýly metalu (death, black), ale aj niektoré heavy metalové skupiny (Iron Maiden) kadejakými Satanmi nešetria. Ústrednou témou extrémnych skupín je smrť, ktorá sa skloňuje vo všetkých pádoch. Veľa sa popísalo aj o vraždách a samovraždách pod vplyvom takejto hudby. Doposiaľ sa ale vždy ukázalo, že na vine nie je hudba a texty, ale išlo napospol o vyšinutých jedincov. Na rozdiel od death/thrash/black metalových skupín využíva napríklad taký doom metal texty poetické a mystické. Jako ukážku hard´n´heavy textov uvádzame text skupiny Twisted Sister (označovanej za heavy, resp. power metalovú formáciu) Shoot ´em Down (Zostreľ ich k zemi):

„She looks so fine
like champagne or wine
No one ever gets her
Oh ain´t she cool
Plays us for fools
If we wanna let her…“

(„Vyzerá fakt dobre
ako šampanské či víno,
nikto ju nikdy nedostal,
och, nie je tak úžasná,
robí si z nás bláznov,
keď ju chceme zbaliť…“)

Folk a country patria k hudobným štýlom vychádzajúcim z amerických ľudových piesní. Majú pomerne jasne vyhranené textárske tematické okruhy. Sú to láska, priateľstvo, láska k prírode vo všetkých možných podobách a vo folku k tomu ešte možno prirátať protestsongy.

„Byl divný tento stát, když musel si se dívat
jak zakázali hrát a zakázali zpívat
a bylo jim to málo, poručili dětem
modlit se jak si přálo Veličenstvo kat…“

Mnohé z folkových textov zľudoveli čo je dôsledkom jasnosti, spevnosti a hlavne využitím rýmov, bez ktorých si ich ťažko dokážeme predstaviť.

„Chtěl jsem v to ráno, když naposled snídal
jsem s tebou ti říct, že už ti nezavolám,
pro jednu pitomou holku, pro pár nocí touhy
podved jsem všehno o čem oma si sníš,
teď je mi to líto…“

-–

„Z Těšína vyjíždí vlaky co čtvrthodinu,
včera jsem nespal a ani dnes nespočinu,
svatý Medard - můj patron ťuká si a čelo,
ale dokud se zpívá, ještě se neumřelo…“

V súčasnom období je veľmi populárna humorná pieseň, komunálna satira, či mestský folklór. Textovo sa tieto subštýly pohybujú od vtipných popevkov, cez ostrú satiru a iróniu až po trápne pseudohumorné piesne. Častokrát interpreti spievajú v nárečí, či parodujú úspešné hity.

„Ludevít Štúr, tá tvoja slovenčina zaspat nedá mi,
Ludevít Štúr, vymyslel si jazyk celkem neznámy
bud si nebou fit anebo si moseu čosi pit…
Hodža, Hurban, Hollý sú tiež na vine,
oni s tebu boli na tom Devíne
pri víne…“

Oi! je tvrdá, jednoduchá a agresívna muzika skinheadov. Hudobne vychádza z punkrocku. Texty používa priamočiare, jednoduché a primitívne, s množstvom expresívnych výrazov a častokrát aj rasisticky a nacionalisticky ladené.

„Skinhead, skinhead, bombr zelenej,
těžký boty až nahoru zavázaný,
skinhead, skinhead, je vyholenej
a to není zakázaný…“

Punk je hudba jednoduchá a priamočiara, v ktorej sa popierajú tradičné hodnoty. Texty sú jasne zrozumiteľné, kritické, otvorené, často šokujúce. Využívajú expresívne výrazy, objavuje sa v nich nihilizmus, opovrhovanie všetkým konzumným, objavujú sa v nich napríklad aktuálne názvy módnych tovarov, konkrétnych osôb apod.

„God save the Queen, the fascist regime…“
(Bože ochraňuj kráľovnú, jej fašistický režim…)

–-

Mnohým ľuďom sa nepáči, že sa nám stále neráči byť ako oni, presne ako oni,
že vraj už sme vyšli z módy, nemoderní, nepotrební, tak ako oni,
nám stačí, že nás to baví, a že nás nemajú radi tí idioti, otravní idioti…“

Hardcore (HC) vychádza z punkrocku, ale je rýchlejší, texty sú ešte viac kritické a málokedy sa rýmujú. Venujú sa najmä globálnym problémom ľudstva (ekológia, práva zvierat), sú antimilitaristické antikonzumné.

„Roztočené kolesá majetku drtia ti telo, potrebuješ viac,
tak postav si okolo seba klietku!
Sám sebe väzňom, svedomie na odstrel.
Krčíš sa pred bohom, nohy sa ti zúfalo trasú…“

Grindcore vychádza z HC (teda potiažne z punku), ale hudobne má najbližšie k deathmetalu. O textoch platí približne to, čo o HC - textoch.
Independent - Alternaíva - Avantgarda. To sú zhruba pojmy užívané pre ďalšie subkultúry, ktoré sú ťažko jednoznačne zaraditeľné.
Práve pri nich sú hudobné i textové možnosti bezbrehé. V týchto sférach je povolené, ba priam žiaduce experimentovať s hudbou aj slovami bez akýchkoľvek zábran. Preto sú aj jednotlivé texty veľmi odlišné a invenčné.
Ťažko vybrať nejaký reprezentatívny text. Napríklad jeden z postupov, ktorým sa - z núdze - vytvoril nekonvenčný text, popisuje Mikoláš Chadima: „A tak som nakoniec použil starú fintu. Tvoril som slovník, vybral tridsať slov začínajúcich na slabiku ne-, hodil ich do obálky, ťahal slová poslepiačky a jedno za druhým som si zapisoval. Text bol hotový raz - dva. Nešlo teda o žiadnu novinku, alebo progres ako si niektorí ľudia mysleli. ´Obšlehnutej´ postup som použil zo zúfalstva.“ (Chadima, Mikoláš, Alternativa, Host, Brno, 1993, str. 255)

„Člověk ze zoufaství snadno pomate se,
muchomůrky bílé budu sbírat v lese…“

–-

„Spojíme krev svou, stanem se nevěstou
a mraky jsou a tvé oči,
v záři už nikdy netanči…“

V subštýle techno je zas základom textu (časokrát jediným textom) jediné slovo, príp. slogan.
Zaujímavým zjavom je aj obľuba piesní pre deti, kde je dôležité, aby texty týchto detských piesní boli zrozumiteľné určenej cieľovej skupine - detským poslucháčom.

„Chytili sprejera, sprejera - frajera,
že písal na stenu sprejom: Ľúbim ťa…“

Najextrémnejším druhom hudby, ktorý však mnohí už k hudbe neradia, je noise (v angl. = hluk). Noise sa člení na množstvo podskupín (noisecore, funnoise, industrialnoise, electronoise, grindnoise apod.). Najväčšiu obľúbenosť má noise v Japonsku, no svojich prívržencov má aj v ČR, a nájde sa aj niekoľko slovenských).

Noise je založený na hlukoch, šumoch, zvukových poruchách, disharmonických efektoch a podobných zvukoch (na)hrávaných na hudobných aj nehudobných nástrojoch. Spev väčšinou texty neobsahuje (výnimku tvoria angažované texty, známe z HC, grindcoreu). Noise obsahuje ľudský hlas vrieskajúci, skuvíňajúci, či zavýjajúci - buď pri (predstieranej) bolesti, alebo pri inej - ďaleko príjemnejšej - činnosti.

Je to naozaj zaujímavé, že takáto „hudba“ sa nielenže tvorí, produkuje a nahráva, ale dokonca aj predáva. Otázne je, či ju aj niekto počúva.

Licencia Poetica alebo Hriechy proti jazyku

Každý textár by mal vo vlastnom záujme aspoň trochu vláda gramatiku, stavbu vety, sémantiku. Prízvučné a neprízvučné slabiky tvoria tiež vážnu slabinu mnohých textárov. Dnes vznikajú všelijaké paškvily, a to nielen v tzv. nekomerčných žánroch, ale aj v mainstreame.

Občas môžu textárske „hriechy“ pôsobiť aj pozitívne. Napríklad Peter Nagy spieval: „So no nikdy nezostárneš, “ namiesto „nezostarneš“. A znelo to zaujímavejšie. Iné „hriechy“ sú zas zanedbateľné: „Stretávam zavše bledé tváre, bytosti mimozemských planét, skúšam sa na nich (namiesto „na ne“ - pozn. aut.) usmiať, márne…“, alebo: „Raz nás stopli strašne milé baby, mohli sme sa desať razy zabiť…“ (v tomto prípade to textu, ktorý by inak buď nesedel po rytmickej stránke alebo by sa to ťažko frázovalo, neprekáža).
Často však z éteru počuť úplné nezmysly: „Si kočka, si kočka, si kočka, a pre mňa si jediná z žien…“

Výhodou anglických textov je, že tam sa takéto chyby nevyskytujú. Ak by ich tam náhodou niekto objavil a poukázal na ne dostal by odpoveď: „Licencia Poetica.“

Rým

Aj keď mnoho interpretov nevyužíva rým, resp. ho využíva len čiasočne, možno povedať, že rýmy sú alfou a omegou pesničkových textov.
Čím je rým vynaliezavejší, tým je pieseň nápaditejšia. Naopak, zlý rým dokáže pokaziť sebalepší text a tým aj samotnú pieseň. Hriechy proti jazyku sa najlepšie ukážu pri rýmoch. Najväčšiu hrozbu pre sluchové orgány predstavujú dve skupiny druhy rýmov. Tú prvú tvoria rýmy banálne. „Banalita automatických rýmov, ktoré štatisticky dokázateľne napadajú komukoľvek na prvý raz, spočíva najmä v tom, že zvádzajú svojou banalitou k banálnemu začleneniu.“ (Merta, Vladimír, Zpívaná poezie, Panton, Praha, 1990, str. 131)
Občas sa tieto rýmy dajú využiť, napríklad pri vytvorení pointy pomocou rýmu: „Ztratil jsem sako - to jsem ale pako…“

Druhou „rizikovou“ skupinou sú rýmy, ktoré sa jednoducho nerýmujú. Nachádza sa ich v textoch kvantum (zavretý - buchnutý, milujú - spievajú, trúby - dobrý apod.). Obe menované skupiny rýmov prevažujú mladších interpretov.

Slogan

Slogan je tým faktorom, ktorý spája pieseň s reklamou. Áno, aj pieseň sa chce ľahko dostač do uší potenciálnych poslucháčov (a teda kupujúcich), musí sa „predať“, musí zaujať.

Dlhšie, či kratšie slogany sa v populárnej hudbe hojne vyskytujú - a to prevažne refrénoch. Mnohokrát nevníma percipient celý text, prípadne mu nerozumie (zvlášť markantné je to pri anglických, či iných cudzojazyčných textoch), ale refrén si dokáže zapamätať. A častokrát práve na základe refrénu je mu jasné, o čo v piesni ide.

„Knock, knock, knocking on heaven´s door“

„I can´t get no satisfation“

„Miláčku vrať se, sjedem to znova“

„Poraď si sám“

„Ty, já, jsme my, my a náš je svět“

„Vráť, vráť trochu lásky medzi nás“

Silu sloganu využívajú nielen reklamní tvorovia, ale aj autori a interpreti. Nemusí vždy ísť len o slovný slogan, presne tak dobre pôsobí napr. gitarový rif v Smoke On The Water (Deep Purple), či rytmus vo We Will Rock You (Queen).

Najčastejšie chyby

Podľa Vladimíra Mertu sa autori textov najčastejšie dopúšťajú týchto chýb:

1. Nedostatočná práca s témou a rytmom, nevyhranenosť pointy, vyústenie do stratena“
2. Žánrová chudoba, stereotyp, nedotiahnutie

3. Nepôvodnosť, vnútorná nepoctivosť, napodobňovanie

4. Nedramatickosť, mechanické bujarenie obrazu

5. Malá invencia sebauspokojenosť, exhibicionizmus.

(Merta, Vladimír, Zpívaná poezie, Panton, Praha, 1990, str. 72)

Každý textár píše ako vie a cíti. Existujú textári - grafomani, ktorým ide viac o kvantitu ako o kvalitu, pseudobásnici, ktorí po neúspechoch na poli básnickom presedlali na „ľahší“ žáner a zaviedli v ňom kvázibásnické klišé, občasní textári, ktorí popri iných činnostiach občas napíšu nejaký text… Dobrých textárov je však stále málo.

Preklady textov

Neprekladajú sa len knihy, či básne, ale aj texty piesní. Preklady textov piesní boli populárne najmú v časoch totalitných, keď sa angloamerická, či iná „imperialistická“ produkcia nemohla vo vtedajšej ČSSR verejne prezentovať. Taktiež si viacero domácich interpretov necháva prekladať svoje texty do angličtiny, ale aj do nemčiny resp. francúzštiny. Skupina team dokonca natočila platňu v esperante.

Pri preklade textu sa autor - prekladateľ môže striktne držať pôvodnej predlohy, alebo si voľne popustiť uzdu svojej fantázie (koniec koncov, pôvodný autor dostane tantiémy tak či tak). Presný preklad je nutný pri muzikáloch.

„Tell me it´s not true,
say it´s just a story.
Something in the news.
Tell me it´s not true
Thought it´s before me
Say it´s just a dream,
Say it´s just a scene
From an old movie of years ago,
From an old movie of Marilyn Monroe…“

„Vravte: Je to klam,
vymyslená dráma,
neverte tým hrám.
Áno, je to klam,
aj keď sa k nim skláňam.
Je to iba sen,
jedna z mnohých scén
zo starého filmu spred rokov,
zo starého filmu s Marilyn Monroe…“

Ako sme spomenuli, v našich končinách boli preklady textov často využívané. Niektoré boli celkom vydarené, iné menej. Občas sa vyskytla aj v nich nejaká pikantéria. Napríklad keď sa v preklade textu piesne Sacramento od skupiny Midle Of The Road pre Evu Kostolányiovú nemohlo slovo „sacramento“ vyskytnúť, lebo bolo „ideologicky nevhodné“. Nahradilo ho teda slovo „halabala“. Zaujímavá kombinácia tiež vznikla pri najväčšom hite mainstreamovej speváčky Marii Rottrovej - Lásko, voníš deštěm. Išlo totiž o coververziu piesne metalových Back Sabbath She´s Gone, na ktorú jej spravil text Jaromír Nohavica, neskoršia folková hviezda.

„Hey Jude,
don´t make it bad
take a sad song
and make it better
remember to leather into your heart
then you can stop
to make it better…“

„Hej, Jude,
co dá ti pláč,
oči pálí
a slzy zebou.
Víc nemáš, jen malý poslední dar,
znáš písniček pár,
ty půjdou s tebou…“

Extralingvistické verbálne prostriedky v hudbe

Poznáme mnoho príkladov využívania extralingvistických prostriedkov v hudbe - teda piesní bez slov, ale so spevom.
Majú dve základné funkcie: parodizačnú a rytmizačnú.
Typickým príkladom parodizačnej funkcie spevu „bez slov“ je produkcia skupiny Pražský výběr, a jej dnes už priam kultové piesne ako Straka v hrsti, či Tango Ropotámo. Niekedy sa bez slov dá vyjadriť viac ako slovami.

V neskoršej tvorbe (Pražského) Výběru sa už sice „svahilské“ texty nevyskytujú, napriek tomu niektoré parodické texty k nim majú veľmi blízko, ako napr. legendárny veršík Klaudu Kryšpína v Chvastounovi: „…a rotujíci kedluben dopadl mi na buben…“

Druhá funkcia - rytmizačná je využívaná častejšie. Interpreti ju využívajú najmä na dokreslenie hudby Mnohí to robia preto, že nemajú pripravené hotové texty (de zväčša o české a slovenské anglicky spievajúce kapely), mnohí to robia programovo ako skupina Šum svistu.

Iní pri takýchto textoch cítia neohraničenú voľnosť, tak ako Josef Červinka zo skupiny Bratrstvo kočičí pracky, inak autor výborných českých a anglických textov: „Najlepšie sa mi spieva v takzvanej svahilčine. To znamená, že z voleja spievam, čo chcem, čo inak na koncertoch praktizujeme, Na nahrávkach ale majú všetky texty pevnú formu.“ (Červinka, Josef, fanzin Papagájův hlasatel, č. 11/95, str. 9)

Na svete je mnoho hudobníkov, ktorí využívajú ľudský hlas len ako jeden z hudobných nástrojov (J. M. Jarre, Vangelis, Mike Oldfield…).
Extralingvistické verbálne prostriedky nie sú hudbe využívané iba ako samostatná zložka. Častejšie sa s nimi stretávame ako s doplnkovým prvkom pri zmyslových textoch (intralingvistické prostriedky). Popevky ako „vap-šu-vari“, „šubiduba“, „šalalala“ apod. vo veľkej miere prispievajú k celkovým aranžmánom nekonečného radu piesní. V tejto súvislosti možno hovoriť o tretej funkcii extralingvistických jazykových prostriedkov - doplňujúcej.
Niektoré skupiny sa tomu venujú priam programovo, ako napr. česká skupina Znouzectnost.

Netreba ale zabúdať na to, že napr. v hudbe Pražského výberu alebo Šumu svistu znamenajú nevýznamové slová viac než častokrát u dnešných kapiel znamenajú významové slová. „Skúmanie jazykovej úrovne textov komerčnej populárnej hudby patrí k najpríjenejším zábavkám hudobnej kritiky málokedy sa však prijíma fakt, že takýto druh hudobnej tvorby vlastne text nemá. Sogany a rytmické skancovania nie sú jazykom aj keď sa ním tvária: „…disko, disko, disko, tancuj pri mne blízko…“, „…come on mystic party, come on and move your body…“, „…vaikiki, vaikiki reggae, čača lubim čača lubim, vaikiki reggae…“. Tanečná hudba - a tá v populárnej hudbe dominuje - je rituálom, akékoľvek pokusy doslovnej sémantickej analýzy ´textu´ strácajú zmysel.“ (Rusnák, Juraj, O jazyku médií a v médiách - Identifikácia subkultúry: Povedz mi akú hudbu počúvaš, SME na východe, 16. 11. 1996, str. 14)

Texty piesní a poézia

Texty piesní mali vždy veľmi blízko k poézii. Niektoré texty by obstáli aj bez hudobného sprievodu ako samostatné básne. Iné - môžu byť vynikajúce - by v plnej nahote ukázali na básnickom poli všetko, čo im predtým zakrývala hudobná zložka. Veľa pesničkových textov nemožno vytrhnúť z kontextu, ale zato niektorým básniam môže dať zhudobnenie nový rozmer.

Vynikajúci textár - nebásnik dostal otázku, či dáva medzi pesničkový text a báseň výraznú deliacu čiaru. Boris Filan, o ňom je reč, na to odpovedal: „Raz mi chcela jedna redaktorka polichotiť a povedala, že čítala moju zbierku básní Túlavý psík. Chcela mi dať najavo, že moje texty sa miestami ocitli vo vyššej ligovej súťaži. Ale báseň nie je vyššou formou textu. Sú o dva samostatné žánre. Dve armády, ktoré majú vlastných pešiakov, dôstojníkov, aj generálov. Aj veľmi dobrí slovenskí básnici z akýchsi metafyzických príčin skúšali písať pesničkové texty a veľmi im to nešlo…“ (Filan, Boris, SME, 22. 10. 1996, str. 7)

Existujú básnici - „obojživelníci“, ktorí píšu aj básne aj texty (Kamil Peteraj, Jozef Urban, Daniel Hevier…). Veľa interpretov rado siaha po básnických dielach. Medzi najvyhľadávanejších autorov v Čechách a na Slovensku patrí Sylvia Plath (Tornádo Lue, Psí vojáci), Christian Morgenstern (Stromboli, Visací zámek), František Gellner (Visací zámek, Vladimír Mišík, mnoho začínajúcich kapiel), Josef Kainar (Flamengo), Miroslav Válek (Hammel, Žbirka, dokonca aj skupina mestského folklóru Mloci) a ďalší. Spomeňme len mená ako Krchovský, Nezval, Kraus, Holan, Žáček, Wolker, Březina apod.

„Láska je strašne bohatá,
láska tá všetko sľúbi,
no ten, čo ľúbil sklamal sa
a ten, čo sklamal ľúbi…

Tak každoročne v jeseni
svetlá sa stratia z duše
a človek - koník túlavý
od srdca k srdcu kluše.

A pre každé chce zomierať,
žiť nechce pre nijaké,
chcel by mať jedno pre seba,
je mu to jedno, aké…“

Záver

Zdá sa, že textová zložka môže (no nemusí) tvoriť dôležitú súčasť hudobných produktov. Niekedy je iba rituálom, inokedy najdôležitejšou zložkou s adresným posolstvom. V každom prípade však ani pri skúmaní hudobnej vedy netreba túto - navonok nehudobnú - časť ignorovať. Ukazuje sa totiž, že nielenže má svoj význam a svoje oprávnené miesto, ale častokrát podmieňuje samotnú hudobnú produkciu.

V práci boli uvedené úryvky týchto skladieb:

Slib mi dej – John Lennon/Paul McCartney/Pavel Novák

Vezmi si mě jako dárek – Citron/Václav Hons

Céčka, sbírá céčka – František Janeček/Franišek Řebíček

Pozri – Miroslav Žbirka/Miroslav Žbirka

Stairway To Heaven – J. Page/R. Plant

Shoot ´em Down – Twisted Sisers/Twisted Sisters

Veličenstvo kat – Karel Kryl/Karel Kryl

Podvod – Jan Nedvěd/Jan Nedvěd

Dokud se zpívá – Jaromír Nohavica/Jaromír Nohavica

Ľudovít Štúr – M. Urban/P. Remiš

Skinhead – Orlík/Orlík

God Save The Queen – Sex Pistols/Sex Pistols

Nezmením sa! – B. Alex J. Lederleitner/P. Schredl

Boh majetku – Junk/Junk (citát z fanzinu Different Life, č. 4, str. 51)

Houby – Milan Hlavsa/Egon Bondy

V záři už nikdy netanči – Filip Topol/Filip Topol

Sprayer - frayer – Peter Nagy/Peter Nagy

So mnou nikdy nezostarneš - Peter Nagy/PeterNagy

Prečo vy ľudia XX. storočia máte vždy zachmúrené obočia – Banket/Daniel Mikletič

Tanečnice z Lúčnice – Jozef Ráž/Boris Filan

Kočka – J. Ráž/J. Ráž

Knocking On Heaven´s Door – Bob Dylan/Bob Dylan

(I Can´tGet No) Satisfaction – M. Jagger/K. Richards

Miláčku, vrať se – Ivan Hlas/Ivan Hlas

Poraď si sám – M. Žbirka/M. Žbirka

Okno mé lásky – Petr Janda/Zdeněk Rytíř

Vráť trochu lásky medzi nás – Dodo Dubán/Jozef Urban

Ztratil jsem sako – Ivan Mládek/Ivan Mládek

Tell Me It´s Not True – Willy Russell/Willy Russell

Je to iba klam - Willy Russell/Willy Russell/Peter Pátiška/Ján Štrasser

Hej, Jude – J. Lennon/P. McCartney

Hej, Jude – J. Lennon/P. McCartney/Z. Rytíř

Chvastoun – M. Pavlíček/M. Pavlíček, M. Kocáb, V. Čok, K. Kryšpín, V. Pokorný

Jesenná láska – M. Žbirka/M. Válek

Použitá literatúra:

Šíp, Ladislav, Řeč tónů - Umění vnímat umění, Horizont - Malá moderní encyklopedie, Praha, 1985

Chadima, Mikoláš, Alternativa, Host, Brno, 1993

Merta, Vladimír, Zpívaná poezie, Panton, Praha, 1990

Papagájův hlasatel, č. 11/95

SME na východe, 16. 11. 1996

SME, 22. 10. 1996

Different Life, č. 4

 
22.4.2002 | Pridal: Michal Frank | Texty | čítané: 21728 krát