frenky.sk

https://frenky.sk/clanok/1241/rudolf_sopko-trenoval_tomica_i_australsku_atleticku_reprezentaciu.html

Rudolf Sopko: Trénoval Tomica i austrálsku atletickú reprezentáciu

Trénoval vrtošivú tenisovú hviezdu, s Austráliou bol na štyroch olympiádach Východniar Rudolf Sopko (60) momentálne pôsobí v Katare, kde sú najlepšie podmienky na svete.

Rudolf Sopko
Rudolf Sopko
Rozhovor s charizmnatickým športovcom vyšiel v týždenníku MY Prešovské noviny.

Na webe bol pod názvom Slovák trénoval búrliváka Tomica ako atléta: Zasran ma neuznával. Nájdete ho tu:

https://mysaris.sme.sk/c/20876553/trenoval-vrtosivu-tenisovu-hviezdu-s-australiou-bol-na-styroch-olympiadach.html

Rozhovor vyšiel v júli 2018, s Rudolfom sme v kontakte doposiaľ. Ponúkam ho v plnom znení.

Odišiel do Austrálie, kde trénoval atletických reprezentantov i tenistu Bernarda Tomica. Bol na štyroch olympiádach, v súčasnosti pôsobí v Katare, ktorý sa pripravuje na najbližší svetový futbalový šampionát. Šesťdesiatročný východniar Rudolf Sopko zažil vo svojej kariére všeličo.

PREŠOV. Doma je v Austrálii, kam odišiel v 34 rokoch. Prácu má ale aktuálne v Katare. No stále je východniar ako repa. Stretli sme sa v Prešove, ktorý navštívil po ôsmich rokoch.

Rudolf Sopko sa narodil v Košiciach, odmala žil v Prešove. Po skončení „horného“ gymnázia pokračoval na pedagogickej fakulte v Prešove, kde vyštudoval telesnú a brannú výchovu.

Haborákov úspech mu otvoril dvere

„Bola to náhoda, “ hovorí Rudolf Sopko o tom, ako sa dostal do Austrálie.
Po skončení školy šiel pracovať do susedných Košíc, kde hľadali trénera – učiteľa na osemročné športové gymnázium, vtedy jedno zo štyroch na Slovensku. Učil brannú, trénoval atletiku, zameraný bol na vrhy a hody.

Ako štátny tréner viedol juniorskú reprezentáciu na majstrovstvách sveta v Soule 1992, ktoré mu zmenili život. Jeho zverenec, prešovský rodák Milan Haborák, obsadil štvrtú priečku, s rovnakým výkonom ako tretí Ralf Kahles.

Na záverečnom bankete po šampionáte oslovil Rudolfa Sopka zástupca austrálskeho zväzu, že hľadajú trénera vrhačov, či by som nemal záujem. „Povedal som, že sa možno ozvem a tým to skončilo, “ vraví Rudolf Sopko.
Napokon sa mu predsa len ozval. Pýtal sa, či ešte ponuka platí. „Odpísal, že áno, ale nemôže zabezpečiť oficiálne vysťahovanie, musím si to všetko vybaviť.“
Dva roky trvalo, kým vybavil všetky potrebné papiere pre seba, manželku i vtedy trinásťročnú dcéru. Dnes už je dospelá, má dve deti.

Olympijská výzva

Po tortúre papierovačiek a absolvovanom interview ešte Sopkovci zaváhali: „Skutočne ideme?“ No rozhodli sa to skúsiť. Išli do neznáma. Trénerská pozícia bola voľná, ale konkrétne pracovné miesto nie. Všetci traja v Sydney absolvovali osem mesiacov angličtiny v škole. A Rudolfovi Sopkovi sa podarilo nájsť si prácu na škole Sport High School.
„Prišiel som s papiermi, no tie ich nezaujímali. Dali mu trénovať tri deti a potvrď svoje papiere. Nenormálna výzva, “ opisuje austrálske začiatky.

Úspechy sa ale dostavili. Medzi jeho zverencami bola vtedy 16-ročná sedembojárka Jane Jamieson. „Po poldruharočnej príprave sa nominovala na OH v Atlante 1996.“ Cieľ dostať mladú športovkyňu na najväčšie svetové športové podujatie sa podaril.
To bola prvá olympiáda, nie posledná, aj pre Rudolfa Sopka. S Jane pokračovali do roku 2002. Mala aj ďalšie úspechy. Vyhrala dvakrát letnú univerziádu, získala zlato i striebro na hrách Commonwealthu, štartovala na domácich OH v Sydney.

Medzitým sa mu ozvala jedna oštepárka. „Dozvedela sa, že som bol štátnym trénerom na hody a vrhy v Banskej Bystrici, kde trénoval aj Honzo Železný.“ Bola to
Luise McPaul a R. Sopko ju trénoval v podstate načierno. Popri svojich tréningoch chodila k nemu na ďalšie tréningy navyše. „Do Atlanty som išiel s Jane, s Luisou išiel jej tréner. Skončila druhá a po olypiáde trénerovi oznámila, že oficiálne prechádza ku mne.“

Premárnený supertalent Tomic

Sopko v Sydney pokračoval v trénerskej kariére, zverencov mu pribúdalo a práve v čase, keď sa nad jeho ďalším pôsobením zmrákalo, prišla nová ponuka.

Do posilňovne inštitútu športu za ním prišiel otec tenistu Tomića. Povedal mu: Počul som, že si dobrý kondičný tréner. Sopko zareagoval, že to robí ako hobby, je atletický tréner a stále pracuje v atletike. „On na to, že určite zavolá, nech si to rozmyslím. O pol roka zavolal, náhodou presne v čase keď sa rozpadla atletika.“

Podľa Sopka sa austrálsky systém atletiky rozpadol po OH v Pekingu, rozpustili trénerskú základňu. Väčšina zahraničných trénerov sa rozpŕchla po svete. A presne v tom čase prišla ponuka trénovať obrovský tenisový talent s chorvátskymi koreňmi - Bernarda Tomica.

Sopka teda zamestnal Austrálsky tenisový zväz, ktorému šéfoval Todd Woodbridge, niekdajšia svetová jednotka vo štvorhre, a už letel do Tampa Bay na sústredenie pred US Open.

Štyri mesiace trénovali na Floride, v najväčšej tenisovej akadémii na svete.
„Vtedy mal Bernard 17 rokov. Snažil som sa mu vštepiť atletizum, dôležitý pre všetky športy. Pohýb rúk, nôh, koordináciu pohybov, balans. Vravel som mu: Bernard, netrénujem ťa ako tenistu, ale ako atléta. Bol by si dobrý štyristovkár, čo je najťažšia disciplína.“
Jeho metódy si všimli aj trénerskí kolegovia, diskutovali o nich spolu, zavádzali ich. „Len ten malý zasran ma neuzával, “ usmieva sa dnes nad mladým Tomicom, ktorý mal a dodnes má horúcu krv. Niekedy mu nedôveroval, často bol vzťahovačný. Vtedy bol pubertiak, ale známy je tým dodnes.

Tenisovými odborníkmi bol Tomic považovaný za najväčší austrálsky talent od čias Lleytona Hewitta, žiaľ, premárnený. Chybou podľa Sopka bolo aj to, že mu sláva rýchlo stúpla do hlavy. Vyhral Orange Bowl, najprestížnejší turnaj 15-ročných, na ktorom predtým uspeli mnohé budúce svetové jednotky.
No mal ťažkú povahu, preto mal aj tréningové nezhody. Väčšina kondičných trénerov odchádzala po dvoch mesiacoch. Sopko bol v tomto rekordmanom, vydržal s ním dva roky. Keď od neho odchádzal, bol 234. v rebríčku ATP, mal 19 rokov.“
Hoci potom Sopka volali späť, už nešiel. Tomic na vrchol nikdy nedosiahol, jeho stropom bolo 17. miesto.

Podľa Sopka už vyššie nepôjde, ani si to nezaslúži. „Má zvláštny štýl hrania, kým naň súperi neboli zvyknutí, prehrávali s ním.“

Z našich tenistov sleduje Kližana, dobre vychádzal s Hantuchovou, zavše za ním do posilňovne zájde aj Cibulková, keď je v Sydney.

Na štyri roky do Kataru

Zo sveta tenisu sa Rufolf Sopko vrátil späť k atlétom, ktorý robil kondičného trénera.
„Potom sa ale v roku 2014 objavila pozícia pre vrhačského trénera v Katare. Objavil to kolega, či o tom viem. „Len tak poslal CV a rovno sa mu cez skype ozval šéftréner na interview. O týždeň už letel na pohovor do Kataru. „Vysvitlo, že to miesto už majú obsadené, len nestihli stiahnuť ponuku z internetu, ale že majú vážny záujem. Išiel som teda síce na vrhačskú pozíciu, odišiel som s druhou, viacbojárskou, “ vraví o príchode do Kataru.

Trénuje tam na športovom gymnáziu už štyri roky. Učí 13- až 16-ročných chlapcov vo výborných podmienkach: „Najlepšie na svete. Rozprávka tisíc a jednej noci. V roku
2022 tam budú futbalové majstrovstvá sveta, všetko smeruje k im. Celý spoločný športový komplex je pod strechou.“
Aktuálne dokončuje aj knihu 365 s kompletnou tréningovou metodológiou. Má vlastný tím. „Pozval som rumunskú gymnastku, trojnásobného majstra sveta v taekwon-do z Kórei i basketbalistu z Tuniska. Toto ma napĺňa. Tí štrnásťroční chlapci nemôžu robiť atletiku ráno, na obed i večer, lebo sa pretrénujú. Musí to byť pestré.“

V Katare je už 10 rokov je Ľubomír Benko, výškar zo Slovenska. Plus dvaja fyzioterapeuti pri žiackych futbalistoch, inak je medzi trénermi prevaha Španielov a Angličanov. Pre Sopka je pôsobenie v tomto arabskom štáte dočasné, vie už aj presne, kedy skončí. „Vyšlo nové nariadenie, že každý tréner, ktorý dovŕši 60 rokov, môže dostať kontrakt už len maximálne na rok. Mne končí 26. 3. 2019. Potom pôjdem domov do Austrálie.“

Nudiť sa nebude, už má ponuky robiť manažéra pre atletiku. „Ešte ich zvažujem, “ nedá sa rozhodiť. Momentálne sa teší, že trávi trojtýždňové voľno na rodnom Slovensku. Či už v Prešove, Košiciach, alebo v Michalovciach, kde má fitnescentrum jeho švagor.

„Je to tu vybudované, pomenené, stromy vyrástli, stále je to náš európsky trend, “ dodáva Rudolf Sopko.

(foto: Michal Frank a archív R. S.)

 
12.6.2019 | Autor: Michal Frank | Šport | čítané: 5181 krát